Slovenská republika sa pred svojim vstupom do Európskej únie zaviazala približovať našu národnú legislatívu k legislatíve Európskej únie. Dohoda o pridružení však nehovorí o harmonizovaní trestnej politiky, pretože výška trestných sadzieb patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov. Z verejne dostupných informácii ani nevyplýva, že by niektorá európska inštitúcia požadovala, aby Slovensko plošne harmonizovalo trestné sadzby s ostatnými štátmi EÚ. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako zavádzajúci.

V dohode o pridružení, ktorá viedla k vstupu Slovenska do EÚ, sa Slovenská republika zaviazala k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych predpisov s právnymi predpismi Európskych Spoločenstiev (Európskej únie). Dohoda uvádza konkrétne oblasti, ktorých sa zbližovanie bude týkať, napríklad oblasti colného práva, podnikového práva či bankového práva. Zbližovanie trestného práva ale dohoda nespomína (Článok 69 a 70 Európskej dohody o pridružení medzi európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou).

V článku 83 ZFEÚ sa píše, že Európsky parlament a Rada môžu, v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom, ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií. Napríklad pri trestných činov poškodzovania záujmov EÚ vyžaduje dostatočne prísne a odradzujúce tresty. Povinnosť nastavovať účinné, primerané a odradzujúce tresty vyplýva zo Smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. 

Ministerstvo spravodlivosti v júli minulého roka potvrdilo, že Slovensko dokonca čelí konaniu zo strany eurokomisie pre nedostatočnú ochranu finančných záujmov Európskej únie. Problémom sú ale nízke sadzby za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Únie. 

Bežné trestné sadzby a trestné politiky však patria, vo väčšine prípadov, do výlučnej právomoci členských štátov. To potvrdil aj európsky prokurátor Juraj Novocký. „Je pravdou, že určenie trestných sadzieb patrí v zásade do pôsobnosti národných orgánov,“ uviedol Novocký v rozhovore pre portál Euractiv.

To, že stanovenie výšky trestných sadzieb patrí do právomoci členských štátov, potvrdil aj Ústavný súd vo svojom náleze z roku 2012 (.pdf, s.15).  „Stanovenie systému trestných sankcií, podmienok ich ukladania a výkonu či stanovenie hraníc trestných sadzieb patrí do právomoci štátov, pričom limitujúcimi v tomto smere sú predovšetkým zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestov a požiadavka primeranosti trestu,“ píše sa v náleze Ústavného súdu.