Prezidentka zverejnila vyhlásenie, v ktorom informovala, že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Zuzana Čaputová v tomto prípade argumentuje existenciou závažných ústavno-právnych dôvodov ako sú popieranie vedeckého konsenzu či schvaľovanie násilného sa vysporiadania s názorovými oponentami. Ústavný právnici sa zhodujú, že prezident má právo nevymenovať ministra, definitívny výklad ústavy môže ponúknuť len Ústavný súd. Bez takéhoto rozhodnutia je predčasné konštatovať, či je daný akt v súlade s ústavou alebo nie.

Andrej Danko taktiež v statuse naznačuje, že prezidentka porušila ústavu keď sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s otázkami referenda. Táto časť výroku je však nepravdivá, keďže Ústavný súd dal prezidentke za pravdu, keď vyhodnotil prvú otázku ako protiústavnú. Ústavný právnik dokonca konštatuje, že prezidentka mala v tomto prípade právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd.

V článku 111 Ústavy Slovenskej republiky sa píše, že „Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“

Sporné ostáva, či formulácia „Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje“ znamená, že prezident je povinný vymenovať ministrov, ktorých predseda vlády navrhne, alebo má pri menovaní právomoc sporné návrhy odmietnuť.

Argumentácia prezidentky

V prípade nevymenovania Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia je prezidentka presvedčená, že existujú závažné ústavno-právne dôvody, kvôli ktorým nemôže nominant SNS zastávať post ministra životného prostredia. 

Prezidentka argumentuje, že sa jedná o kandidáta, ktorý „dlhodobo neuznáva vedecký konsenzus o zmene klímy a žiadna skutočná klimatická kríza podľa neho neexistuje.“ Podľa prezidentky takýto kandidát „nemôže viesť a reprezentovať rezort, ktorého hlavnou úlohou je v zmysle zákona práve ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme.“ Huliakovi prezidentka navyše vyčíta aj to, že „schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi, najmä z radov ochrancov prírody a krajiny,“ čo vylučuje spôsobilosť viesť ministerstvo, ktorého súčasťou je štátna ochrana prírody a krajiny.

Ústavní právnici sa zhodujú, že prezidentka nemusí vymenovať navrhnutých ministrov

Ústavný právnik Vincent Bujňák tvrdí, že v tomto prípade sú hlavným problémom nevyjasnené mocenské vzťahy medzi ústavnými činiteľmi. Bujňák spomínal najmä rozhodnutie Ústavného súdu z roku 1993, kedy sa súd vyjadroval k tejto ústavnej norme. Ústavný súd vtedy povedal, že hlava štátu je povinná sa návrhom zaoberať, no nie je povinná mu vyhovieť. 

Národná rada sa následne snažila hlava štátu zaviazať novelou ústavného zákona, slová o viazanosti však z návrhu následne vypadli. Preto aj komentárová literatúra, ktorá pomáha vo výklade právnych noriem, chápe situáciu tak, že prezidentka nemá bezpodmienečnú povinnosť nejakého kandidáta vymenovať.

Ústavný právnik Kamil Baraník z Právnickej fakulty UMB tiež hovorí, že potenciálny predseda vlády sa nemôže niečoho domáhať, pretože ústava tu prezidentke necháva voľné ruky.

Podľa ústavného právnika Martina Buzingera sa história ústavného vývoja a aj komentáre k ústave zhodujú, že prezident nemá povinnosť vymenovať navrhovaného kandidáta a má právo ho posúdiť a odmietnuť.

Ústavný právnik Radoslav Procházka odhaduje, že v prípade sporu by Ústavný súd prihliadol na doktrinálny konsenzus a dospel by k záveru, že hlava štátu nie je striktne viazaná návrhom na vymenovanie, či odvolanie člena vlády.

Definitívne stanovisku k výkladu ústavy však môže dať len Ústavný súd.

Na rozhodnutie prezidentky existujú precedensy

V súvislosti s rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej nevymenovať za ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka prišlo k podobnej situácii ako v roku 2018, keď vo funkcii prezidenta odmietol Andrej Kiska vymenovať Jozefa Ráža za ministra vnútra. Prezident vtedy naznačil, že dôvodom nevymenovania Pellegriniho nominanta na tento post bol blízky vzťah s Robertom Kaliňákom, ktorý pôsobil kompromitujúco vzhľadom k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. 

Taktiež v marci 2021 odmietla prezidentka za ministra práce vymenovať Jozefa Hlinku, ktorého navrhovala Sme rodina. Prezidentka vtedy neuviedla dôvody, prečo Hlinku nevymenuje. Jozef Hlinka pôsobil v roku 1997 niekoľko mesiacov ako poradca Mečiarovho ministra Gustáva Krajčiho, ktorý bol obžalovaný zo zmarenia referenda z mája 1997.

Falošné obvinenia zo zmareného referenda

Andrej Danko v statuse naznačuje, že prezidentka porušila ústavné princípy, keď sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s referendom o predčasných voľbách. Podľa Ústavy SR prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak žiadosť o vypísanie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava dáva prezidentovi možnosť pred vyhlásením referenda podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd následne rozhodne, či je dané referendum možné vypísať. 

Opozičné strany v auguste 2022 priniesli prezidentke 406-tisíc podpisov občanov za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom by boli predčasné voľby. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti mala pochybnosti. 

Hlava štátu sa vtedy vyjadrila, že referendum vypíše a počet otázok bude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu. Ak Ústavný súd potvrdí, že aj prvá otázka je ústavná, prezidentka vyhlási referendum s oboma otázkami. 

Ústavný súd dal prezidentke za pravdu

Ústavný súd dal následne prezidentke za pravdu, keď rozhodol, že položená otázka je v rozpore s ústavou. Referendum tak bolo vyhlásené len s druhou otázkou v znení: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné ukončiť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy?“

Podľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala prezidentka v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd, v súvislosti s minulým nálezom Ústavného súdu o skrátení volebného obdobia z roku 2021, podľa ktorého referendová otázka o skrátení volebného obdobia musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla, nie jednorazového použitia, ako to je v spornej, prvej otázke.

Referendum o zmene ústavy sa konalo 21. januára 2023. Účasť dosiahla 27,5 % oprávnených voličov a na otázku, či občania súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR odpovedalo 97,51 % zúčastnených kladne. Výsledky referenda však neboli platné, keďže sa hlasovania nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. 

Marenie referenda je trestný čin, ktorý má v Trestnom zákone jasnú definíciu a skutkové náležitosti. Prezidenta by bolo z marenia referenda možné obviniť v prípade, porušenia ústavných povinností.  Z tohto trestného činu bol v minulosti obvinený napríklad bývalý minister vnútra Gustáv Krajči. 

Demagóg.sk už v minulosti overoval podobný výrok Ľuboša Blahu, ktorý sme rovnaki vyhodnotili ako nepravdivý.