Časť Matovičovho výroku o výške nášho čistého dlhu fakticky zodpovedá údajom, ktoré uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pre časť výroku ohľadom veľkosti čistého dlhu krajín Európskej únie a Eurozóny sme však nenašli spoľahlivé dáta, ktoré by sme vedeli porovnať s tými slovenskými. Túto časť výroku preto hodnotíme ako neoveriteľnú.

Hrubý dlh predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy. Čistý dlh je rozdiel medzi hrubým dlhom a likvidnými finančnými aktívami. Predstavuje schopnosť štátu splatiť svoj dlh na základe speňaženia najlikvidnejších finančných aktív ako sú zlato, cenné papiere hotovosť, alebo akcie.

Podľa údajov rozpočtovej rady predstavoval slovenský čistý dlh za rok 2019 hodnotu 43,1 % HDP. Za rok 2022 dosiahol čistý dlh hodnotu 47,7 % HDP, čo predstavuje nárast o 4,6 p.b. HDP. Pre rok 2023 odhaduje rozpočtová rada čistý dlh Slovenska na úrovni 48,9 % HDP.

Podľa údajov Medzinárodného menového fondu stúpol v Európskej únii čistý dlh z 63,37 % HDP v roku 2019 na 68,36 % HDP v roku 2022, čo predstavuje nárast o 4,9 p.b. . V niektorých krajinách však stúpol čistý dlh aj o viac ako 11 p.b. Eurozóna zaznamenala nárast zo 69 % HDP v roku 2019 na 74,8 % HDP v roku 2022, čo predstavuje nárast o 5,8 p.b. 

Pri údajoch za Európsku úniu a Eurozónu sa nejedná o priemery čistých deficitov krajín ale o kumulovaný údaj za spoločenstvo ako celok. Eurostat vo svojom datasete neponúka indikátor čistého dlhu a Medzinárodný menový fond nemá dostupné všetky aktuálne údaje, k dispozícii tak nemáme dostatok údajov, aby sme tento výrok mohli vyhodnotiť.