Hlas
Na úvod musím len pripomenúť, že sme odovzdávali Igorovi Matovičovi štát s deficitom 1,2 alebo 1,3 percenta, najnižším v histórií krajiny. 48 percentný dlh, dnes ten dlh atakuje hranicu 60 percent. Ale musím povedať, že priemer európsky je 80, aj niečo, že Slovensko nedosahuje ešte ani len priemer európsky vo výške dlhu.
V poslednom roku premierovanie Petra Pellegriniho bol deficit verejných financií na úrovni 1,2 %. Nejednalo sa o najnižší deficit, v histórii Slovenska. Ten sme dosiahli ešte v roku 2017 za Roberta Fica a neskôr aj v roku 2018 už za vlády Petra Pellegriniho. Napriek tomu, že Slovensko dosiahlo najnižší deficit o rok skôr, ako to tvrdí Pellegrini, hodnotíme výrok ako ešte pravdivý, keďže aj vtedy zastával funkciu premiéra. Je tiež pravdou, že v roku 2020 narástol náš verejný dlh zo 48 % HDP na viac ako 60 % HDP. Je ale potrebné doplniť, že tento nárast nastal aj vplyvom pandémie a kríz, ktorým Slovensko čelilo. Pravdou je aj to, že vo výške dlhu nedosahuje Slovenská republika ani priemer krajín eurozóny.
V roku 2019, teda v poslednom roku vlády Petra Pellegriniho, dosiahol deficit verejných financií úroveň 1,21 % (niektoré zdroje uvádzajú aj 1,33 %) (.pdf, str. 1). Napriek dobrému výsledku sa nejednalo o najnižší deficit, ktorý Slovenská republika zaznamenala.
Najnižší deficit, podľa údajov Európskeho štatistického úradu, dosiahlo Slovensko prvý krát ešte v roku 2017 za premierovania Roberta Fica. Schodok verejných financií vtedy predstavoval 1 % hrubého domáceho produktu krajiny. Totožný deficit dosiahlo Slovensko aj v roku 2018, už za úradovania Petra Pellegriniho.
Zdroj: Štatistický úrad
Slovenský štátny dlh v roku 2019 predstavoval hodnotu 48,23%. V roku 2020, kedy nastúpila vláda Igora Matoviča, aj vplyvom pandémie stúpol na hodnotu 60,57%. Následne v roku 2021 ďalej stúpol na 63,1% a za rok 2022 dosiahol hodnotu 57,80% HDP.
Podľa údajov Eurostatu je európsky priemer štátneho dlhu za rok 2022 na úrovni 85,1%, čo je oproti roku 2021, kedy predstavoval 86,4% HDP, mierne zníženie.