DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

Tu sa zatvárali ľudia nevinní. Je tu už 32 rozhodnutí Ústavného súdu.

Voľby 2023: Druhá debata na TV Joj - 21.09.2023
Zavádzajúce

Ústavný súd vo viacerých medializovaných prípadoch korupcie rozhodoval o prepustení väzby či porušení práv obžalovaných, týkali sa však len väzobného stíhania a pochybení v procesných úkonoch. Nekonštatovali nevinu obvinených, je preto zavádzajúce tvrdiť, že sa tu „zatvárali nevinní ľudia”. 

V roku 2021 Ústavný súd konštatoval 12 takýchto prípadov, kedy boli porušené práva obžalovaných, odvtedy ich počet ešte narástol. ÚS v týchto prípadoch však hodnotí opodstatnenosť väzobného stíhania, nie trestného stíhania ako takého. Aj keď Ústavný súd v týchto prípadoch konštatoval, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu, neznamená to, že akokoľvek rozhodoval o obvinení ako takom. Navyše vo viacerých podaniach Ústavný súd sťažnosti odmietol. 

Viaceré z rozhodnutí Ústavného súdu sa týkali menej závažných porušení. V prípade Dušana Kováčika Ústavný súd v auguste 2022 rozhodol, že boli porušené jeho práva v oblasti zaistenia majetku. V ďalšom prípade však Kováčik so svojou sťažnosťou voči rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý ho poslal na osem rokov do väzenia, neuspel.

V prípade podnikateľa Norberta Bödöra Ústavný súd v decembri 2012 rozhodol o porušení jeho práv pri predĺžení väzby Najvyšším súdom. V tomto prípade súd vyhovel Bödörovi iba čiastočne.

Ústavný súd tiež konštatoval v decembri 2022 porušenie práv stíhaného Jaroslava Haščáka vo veci nedoručenia listov rodine a blízkym v čase kolúznej väzby. 

V prípade Monike Jankovskej, ktorá sa sťažovala na zaujatosť špeciálneho prokuátora, Ústavný súd túto sťažnosť prijal a rozhodol v jej prospech. Nevyslovil však nevinu, prípad len vrátil na pôvodný súd. 

Ústavný súd tiež odmietol sťažnosť Roberta Kaliňáka, ktorý namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu a argumentoval údajnou zaujatosťou senátu, ktorý ho neskôr pustil na slobodu. 

V prípade bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca sa rozhodnutie Ústavného súdu týkalo porušenia práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov. V tom čase však už bol Radko Kuruc prepustený Špeciálnou prokuratúrou na slobodu, keďže sa pominul dôvod kolúznej väzby. Ústavný súd tiež rozhodol o porušení práva na slobodu v prípade bývalého sudcu Lindtnera. 

V roku 2021 konštatoval Ústavný súd porušenie práv väzobne stíhaných osôb až 12 krát. Za ostatné roky sa mohlo to číslo mohlo vyšplhať bližšie k tomu, čo tvrdí Robert Fico. Ani v týchto stíhaniach súd nekonštatoval nedôvodnosť trestného stíhania ako takého, len  porušenie práv pre väzbu.

Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Roberta Fica so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval.

Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2023
success
error