Republika
Pri odovzdaní MiG-ov na Ukrajinu oklamali celé Slovensko, darovali tie MiG-y protiústavne.
V marci 2023 rozhodla Vláda SR o darovaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Tomuto kroku predchádzala debata, či je posunutie migov v súlade s ústavou, keďže vláda bola v tom čase už v demisii a mala oklieštené právomoci. Názory odborníkov sa na túto otázku líšili, preto vláda nechala vypracovať právnu analýzu, na základe ktorej rozhodla o dodaní uzemnených strojov. Anylýza po zverejnení zožala kritiku a najmä opozícia vyzývala, aby zákonnosť tohto postupu prešetril Ústavný súd, ktorý jediný môže konštatovať protiústavnosť. Na ten sa však môže obrátiť iba vláda alebo prezidentka, čo sa ale nestalo. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite v Bruseli vo februári tohto roku požiadal Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Dočasne poverený premiér na žiadosť reagoval, že vláda urobí maximum, aby požiadavke vyhovela.
Napriek vôli vlády vojensky pomôcť Ukrajine dodaním stíhačiek nebolo jasné, či môže vláda takýto krok vykonať. Národná rada totiž vyslovila vláde Eduarda Hegera 15. decembra 2022 nedôveru. Až do vymenovania novej vlády dostala tá odvolaná poverenie prezidentky vykonávať činnosť v obmedzených kompetenciách.
Dočasne poverená vláda vie podľa Ústavy vykonávať len jasne zadefinované právomoci vymenované v treťom odstavci článku 115. Podľa tohto článku nemá poverená vláda právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.
Medzi politikmi a ústavnými právnikmi panovala nezhoda, či zaslanie stíhačiek na Ukrajinu spadá do oblasti „zásadných otázok vnútornej a zahraničnej politiky“, ktoré vláda s obmedzenými kompetenciami vykonávať nesmie.
Dočasne poverený premiér Heger oznámil, že sa jeho vláda nehodlá v tejto veci obrátiť na Ústavný súd SR, vyžiadala si však oficiálne stanoviská expertov na ústavné právo.
Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák vo svojom článku pre Denník N napísal, že medzi ústavnými právnikmi sú veľmi odlišné názory. Pripomína pri tom aj nedostatok ústavnej praxe ohľadom otázky obmedzení právomocí Vlády SR v zásadných otázkach zahraničnej politiky. Kvôli tomuto nedostatku je podľa Mazáka potrebné každý prípad posudzovať individuálne.
Advokát Martin Buzinger, ktorý sa špecializuje na ústavné právo, tvrdil, že pokiaľ Ústavný súd neučinil rozhodnutie, čo sú „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“, má vláda relatívne flexibilné možnosti výkladu tejto definície.
Naopak ústavný právnik Vincent Bujňák tvrdil, že danej situácii nie je na Slovensku nik, kto by mohol ústavne sovietske stroje odovzdať. Vychádzal pritom z faktu, že odvolaná vláda nemôže podľa Ústavy rozhodovať o zásadných otázkach v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Podľa Bujňaka existovalo viacero argumentov, prečo bolo poskytnutie stíhačiek napadnutému susedovi takouto zásadnou otázkou.
Vláda o darovaní 13 slovenských stíhačiek MiG-29 rozhodla na rokovaní v marci. Udialo sa tak na základe medzinárodnej dohody a spolu so stíhačkami sme napadnutej krajine poslali aj časti protivzdušnej obrany KUB. V apríli minister obrany oznámil, že všetky migy sú už na Ukrajine.
Ministerstvo obrany informovalo, že vládny kabinet rozhodol o poskytnutí lietadiel MiG-29 Ukrajine v súlade s ústavou. O darovaní rozhodla vláda na základe právnej analýzi, ktorú si dali vypracovať. Dokument však vláda spočiatku odmietala zverejniť, stalo sa tak až pri odchode ministra obrany z funkcie. Ústavný právnik Vincent Bujňák upozornil na jej nedostatky. Analýza zožala kritiku aj od opozície, ktorá taktiež žiadala aby postup vlády preveril Ústavný súd.
O súlade alebo nesúlade s Ústavou môže rozhodnúť Ústavný súd SR, do ktorého kompetencie patrí výklad ústavy a ústavných zákonov. Podnet na preskúmanie súladu takejto zmluvy s ústavou môžu podať len dva subjekty, a to vláda a prezidentka. Keďže takýto podnet podaní nebol, Ústavný súd v tejto veci nemohol konštatovať protiústavnosť.