Cena 61,2 eur za megawatthodinu silovej elektriny, na ktorej sa štát v memorande dohodol so Slovenskými elektrárňami, nie je dotovaná, hoci náklady na distribúciu či podporu obnoviteľných zdrojov štát dotuje. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Vo februári 2022 ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo podpis memoranda s majoritným akcionárom Slovenských elektrární ohľadom zvýhodnených dodávok elektrickej energie pre domácnosti. Dokument obsahuje záväzok spoločnosti predávať elektrickú energiu vybraným odberateľom v celkovom objeme 6,15 TWh za cenu 61,2077 eur za megawatthodinu počas rokov 2023 a 2024.

Európska komisia v novembri 2022 memorandum schválila, čo predstavovalo posledný veľký krok na to, aby sa mohlo opatrenie uviesť do platnosti. Bez štátnej pomoci hrozilo, že by domácnosti platili viac ako 600 eur za megawatthodinu. 

Slovenské elektrárne vyrobenú elektrinu predávajú dva až tri roky dopredu. V roku 2022 jej predali viac, ako dokážu vyrobiť, a museli ju draho dokupovať, pretože elektrinu pre rok 2023 predali dávnejšie za nižšie ceny. Za rok 2023 tak utrpeli jednu z najväčších strát za poslednú dekádu. 

K zlému hospodárskemu výsledku prispelo podľa Denníka N aj spomínané memorandum so štátom V dôsledku dohody so štátom nemohli Slovenské elektrárne časť vyrobeného objemu zobchodovať, čím sa pripravili o zisky. V Slovenských elektrárňach má pritom zhruba tretinový podiel štát.

Dohoda so Slovenskými elektrárňami sa však vzťahuje len na komoditu, tzv. silovú elektrinu. a netýka sa ostatných zložiek, ktoré tvoria koncovú cenu elektriny. Ide o poplatky obsiahnuté v cene elektriny, ktoré pokrývajú napríklad náklady na distribúciu elektriny. Koncovú cenu elektrickej energie okrem silovej elektriny tvorí šesť ďalších položiek, pričom ich spoločný podiel na celkovej cene je v tomto roku viac ako 50%.

Tieto poplatky určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Odberatelia však vďaka zastropovaniu neplatia poplatky vo výške určenej ÚRSO ale vo výške, ktorú určili vládne nariadenia. Rozdiel medzi tým, čo stanovil ÚRSO a čo určili vládne nariadenia musí distribučným spoločnostiam kompenzovať štát. Z dát rezortu hospodárstva vyplýva, že dotovanie cien elektriny zo štátneho rozpočtu vyšlo od začiatku roka na 280 miliónov eur. 

S informáciou, že Slovenské elektrárne vyrábajú jednu megawatthodinu (MWh) za 38 eur prišiel v minulom roku ešte Igor Matovič. Náklady na výrobu jednej MWh elektrickej energie nie sú z verejných zdrojov známe, podľa Denníka N boli v minulosti prevádzkové náklady okolo 30 eur.

Richard Sulík pre Demagóg.SK k tvrdeniu dodatočne uviedol, že „vo vzťahu k elektrine ako komodite štát nič domácnostiam nedotuje a ani dotovať nemôže, keďže cena závisí od obchodnej politiky Slovenských elektrární, v ktorých má štát púhych 34 % akcií.”

Uviedol tiež, že „obchodná politika Slovenských elektrární je zodpovednosťou manažmentu Slovenských elektrární pod kontrolou EPH. Do obchodnej politiky spadá aj rozhodovanie o výhodnosti predaji elektriny, ktorá sa má vyrobiť v budúcnosti. Pokiaľ manažment Slovenských elektrární v memorande deklaroval pripravenosť na dodávku dostatočného objemu elektriny pre slovenských odberateľov, takýto záväzok mal dodržať aj za cenu zhoršeného hospodárenia.

Memorandum nemá žiaden vplyv na hospodársky výsledok v dôsledku nezobchodovania objemu, ktorý bol dohodnutý pre slovenské domácnosti (...) Za stratu tak môže jedine manažment SE, ktorý vopred (ešte pred uzavretím memoranda) predal produkciu z EMO3, hoci elektráreň ešte nebola v prevádzke a ani nevedeli garantovať, kedy vôbec bude.”