Strana Republika sa snaží byť prijateľnejšou stranou na slovenskom politickom spektre a získať imidž antifašistickej strany na zvýšenie koaličného potenciálu. Jej poslanci sú však spájaní s neonacizmom, a členstvo jej poslancov v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov (SZPB) je až na prípad poslanca Suju nepravdivé. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Poslanci Republiky, ktorá existuje ešte len niečo vyše dva roky,  sa do parlamentu dostali na kandidátke Ľudovej strany – Naše Slovensko (ĽSNS). Tá je podľa historika Juraja Drábika neonacistickou stranou patriacou do rodiny fašistických hnutí. Republiku samotnú odborník na extrémizmus Miroslav Mareš označil za radikálnu.

Od vzniku strany Republika začali odídenci z ĽSNS otáčať. Poslanec Mazurek sa za svoje správanie z minulosti po odchode z ĽSNS ospravedlnil, vrátane vulgárnych pokrikov a hádzania kameňov na moslimskú rodinu v roku 2015. Chybami v mladosti sa tiež vyviňoval poslanec Ďurica, ktorý spieval v neonacistickej kapele Biely odpor a hajloval. 

Slovenské národné povstanie, ktoré Marián Kotleba nazval boľševickým povstaním a ktoré v ĽSNS vnímali ako vlastizradu, si už v roku 2022 členovia Republiky pripomínali a zúčastnili sa aj na oslavách v Bratislave a Košiciach. Pochválili sa aj tým, že ho oslavujú práve spolu so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, tí to však odmietli. 

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov ešte v roku 2022 odmietol akúkoľvek spoluprácu s Republikou. Stanovy tohto zväzu si kladú za cieľ „verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu.” 

Členovia si v druhej polovici mája 2023 zvolili nové vedenie. Nie všetci členovia ho vnímajú za legitímne zvolené a obrátili sa aj na Generálnu prokuratúru. Aj napriek spornému hlasovaniu začal však kandidát Viliam Longauer vystupovať ako predseda. Následne sa vyfotil s predsedom Republiky Uhríkom, ktorý fotku uverejnil na Facebooku. Dvaja poslanci za túto stranu Miroslav Suja a Eduard Kočiš sú navyše podľa vlastných slov, či svojej stránky od tohto roku členmi spomínaného Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Podľa podpredsedu SZPB Jozefa Ťažkého sa zároveň sporadicky objavujú informácie o snahách členov Republiky získať členstvo medzi protifašistickými bojovníkmi. 

Register členov, ktorých je okolo 18 tisíc nie je voľne dostupný.  Podpredseda Ťažký však ozrejmil, že konrétne poslanec Kočiš nie je v centrálnej evidencii členov a nebol mu ústredím zväzu ani vydaný preukaz, ktorý je oficiálnym osvedčením členstva. Naopak poslanec Suja sa členom skutočne tento rok stal, a to v základnej organizácie v Detve. Podľa predsedu tejto ZO Júliusa Feješa sa má už desať rokov príkladne starať o hrob neznámeho červenoarmejca. Stála starostlivosť o ochranu a údržbu pomníkov je jedným z poslaní členov SZPB. 

Členovia však musia pre zachovanie členstva dodržiavať aj iné ustanovenia Stanov SZPB, ktoré odmietajú pokusy o „znevažovanie miesta a významu SNP v slovenských dejinách, o popieranie existencie holokaustu (...), ako aj pokusy o rehabilitáciu ľudáckeho režimu na Slovensku a glorifikáciu jeho vedúcich predstaviteľov.“ Je otázne, či to práve politici Republiky môžu spĺňať. 

Poslanec Mazurek bol v roku 2019 odsúdený Najvyšším súdom za rasistické vyjadrenia. Poslanec Kočiš ešte v októbri 2021 na Facebooku oslavoval narodenie Tisa. Predseda strany Uhrík zas nebol ochotný odsúdiť transporty Židov počas Tisovho režimu do vyhladzovacích táborov. Namiesto toho sa obránil, že nie je historik. O Tisovi, ktorý o týchto transportoch rozhodol, povedal, že to bol „jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov.“

Politológ a odborník na krajnú pravicu Tomáš Nociar navyše hovorí, že v prípade Republiky, ktorá sa dnes pasuje do role antifašistickej strany, ide len o fantómový antifašizmus. Ten spočíva vo vymedzení sa voči “liberálnemu fašizmu,” ktorý majú predstavovať protipandemické opatrenia a vojenská podpora Ukrajiny. Tieto politiky však nie sú prejavom fašizmu.