Podľa údajov za rok 2022 má Slovensko tretie najnižšie HDP na obyvateľa v Európskej únii. Horšie na tom bolo iba Grécko a Bulharsko. Pri vstupe do EÚ v roku 2004 bolo Slovensko piata najchudobnejšia krajina z 25 členských štátov. Horšie na tom v tom čase boli Estónsko, Litva, Poľsko a Lotyšsko, ktoré sú dnes vyššie než Slovensko. 

V rebríčkoch OECD, ktoré sú zostavované na základe testovania PIAAC a PISA, sa zručnosti a vedomosti mladých ľudí na Slovensku zhoršujú. Zatiaľ čo Slováci starší ako 35 rokov dosahujú v rámci OECD mierne nadpriemerné výsledky, vo vekovej skupine od 15 do 34 rokov ich výsledky klesajú k priemeru OECD a do budúcna sa očakáva pokles pod priemer (pdf, s. 22). 

Slovenské zdravotníctvo výrazne zaostáva v efektívnosti financovania za ďalšími krajinami OECD. Často používaný ukazovateľ merajúci efektivitu zdravotníctva je úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou, v ktorej je Slovensko na konci rebríčka vyspelých krajín (.pdf, s. 41). 

V počte postavených kilometrov diaľnic Slovensko zaostáva v rámci celej EÚ ale aj za porovnateľnými krajinami z V4. Zatiaľ čo sa na Slovensku v časovom období od roku 2010 do roku 2019 podarilo postaviť 79 km diaľnic, tak v Česku to bolo 542 km, v Poľsku 819 km a v Maďarsku 246 km.