Verejná diplomacia sa na rozdiel od tradičnej diplomacie medzi štátmi orientuje na širšiu verejnosť v iných štátoch. Rôzne informačné kampane a propagáciu svojich aktivít a politík vykonávajú aj medzinárodné organizácie. Dôvera v NATO pritom práve na Slovensku klesá, a predmetná kampaň „Why Ukraine Matters“ mala aj v tomto kontexte prispieť k lepšej informovanosti slovenskej verejnosti o dôležitosti pomoci Ukrajine. Podobné kampane NATO robí aj v iných členských štátoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Pod verejnou diplomaciou sa rozumejú snahy o presvedčenie cieľových skupín zahraničnej verejnosti, aby podporovali strategické ciele vlády či medzinárodnej organizácie. Jedná sa buď o dlhodobejšiu kultúrnu komunikáciu alebo krátkodobejšiu politickú propagáciu, ktorá generuje rýchlejšie výsledky v podpore konkrétnej politiky.  

Severoatlantická aliancia uskutočňuje verejnú diplomaciu už od svojich začiatkov v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1953 bol založený Výbor informácií a kultúrnych vzťahov. V správe „Troch múdrych mužov“ z roku 1956 sa písalo, že „obyvatelia členských krajín musia o NATO vedieť, ak ho majú podporovať“ a odporučili aby bola „podpora informovanosti o NATO (...) spoločným úsilím organizácie a jej členov.“ Aj preto sa neskôr prešlo aj k informačným programom na úrovni a pod záštitou Aliancie, aby zvyšovali povedomie a porozumenie politík a cieľov NATO v jednotlivých členských štátoch. Príkladom mnohojazyčnej kampane Aliancie bola v roku 2017 #WEARENATO, spustená s cieľom vysvetliť občanom členských štátov NATO, ktorí vyrástli v dobe mieru, akú rolu Aliancia takmer 70 rokov po jej založení hrá v zaistení bezpečnosti a prosperity pre jej členov. Kampaň sa prebiehala v mnohých členských štátoch.

Podľa Ministerstva zahraničných vecí SR kampaň „Why Ukraine Matters,“ je bežnou súčasťou širšej stratégie NATO na propagáciu významu organizácie medzi širšou verejnosťou. Jej cieľom je priblížiť dôležitosť Aliancie pre bezpečnosť Slovenska a súvislosti s vojnou na Ukrajine. Je to pritom práve táto kampaň, na ktorú Fico upozornil na nedávnej tlačovej konferencii, a kritizoval ju ako priame zasahovanie do predvolebnej kampane. Voči tomu sa však ohradilo aj Ministerstvo obrany SR, ktoré zdôraznilo, že za vyše 70 rokov existencie Aliancie, nikdy nezasahovala a nevstupovala do nijakých volieb. To potvrdil aj generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg, ktorý zasahovanie do volieb vylúčil. Kampaň nakoniec odložili a uskutoční sa až po predčasných parlamentných voľbých. Administratívne by sa do septembra nestihla, tender na kampaň ešte ani nebol vypísaný. Rozsah kampane navyše nie je dostatočný na zásadné ovplyvnenie volebného boja, keďže politické strany míňajú milióny eur a kampaň má rozpočet iba 80-tisíc eur.

Je pravdou, že NATO na Slovensku výrazne podpriemernú úroveň dôvery. Zatiaľ čo v EÚ v priemere dôveruje Aliancii 50 % opýtaných, podľa najnovšieho Eurobarometra je to na Slovensku len 30 %. Prieskum think-tanku GLOBSEC ukázal podporu členstva na Slovensku na úrovni 58 %, hoci v EÚ je priemer 75 %, zatiaľ čo v Česku je to 85 % a v Poľsku až 94 % (pdf., s.28). Podpora pritom klesá, len od minulého roku klesla v SR o 14 percentuálnych bodov z podpory 72 % opýtaných.