Podľa najnovšieho prieskumu by v prípade referenda 58 % Slovákov hlasovalo za zotrvanie Slovenska v Severoatlantickej aliancii (NATO). V Bulharsku súhlasil s členstvom v NATO rovnaký počet ľudí, a tak sa ocitli na rovnakej pozícií na konci prieskumu think-tanku GLOBSEC. Iné prieskumy však zaradili Slovensko na lepšie priečky v podpore NATO. Eurostat najnovšie umiestnil Slovensko na predposlednú priečku medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie (EÚ), hoci vládni analytici metodiku Eurostatu rozporujú. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.

Najnovší prieskum think-tanku GLOBSEC skúmal, ako by volili obyvatelia ôsmich krajín strednej a východnej Európy, ak by sa uskutočnilo referendum o zotrvaní ich krajiny v NATO v roku 2023. 58 % Slovákov odpovedalo, že by hlasovali v prospech členstva Slovenska v NATO a rovnaké množstvo ľudí odpovedalo aj v Bulharsku. Obe krajiny sa tak umiestnili na chvoste prieskumu (pdf., s.28).

Podľa iných zdrojov dôvera v NATO dopadá inak.

Podľa Pew Research Centre vnímalo NATO pozitívne 51 % respondentov na Slovensku. Za Slovenskom sa umiestnilo Francúzsko a Španielsko so 49 %, Maďarsko so 48 % a Bulharsko so 42 %. Tento prieskum sa uskutočnil v roku 2020.

Oficiálna NATO štatistika z roku 2022 ukázala, že NATO priaznivo vníma 40 % Slovákov, čo značilo predposledné miesto pred Gréckom. Bulharsko sa ocitlo piate od konca s 46% priaznivou mienkou obyvateľstva (.pdf, s.14).

Slovensko za druhú najchudobnejšiu krajinu EÚ označil Eurostat vo svojej najnovšej štatistike za rok 2022. Vychádza pritom z ukazovateľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily.

Túto metodiku rozporujú analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP). Podľa nich je sporná, pretože medzi krajinami sa odlišuje zber dát na výpočet parity kúpnej sily. Analytici IFP preferujú výpočet podľa porovnania životnej úrovne, v ktorej sa Slovensko za rok 2021 umiestnilo až ako ôsma najchudobnejšia krajina EÚ.

Portál Finsider upozorňuje aj na úskalia metodiky Eurostatu pri výpočte cenovej hladiny, od ktorej sa odvíja následný výpočet parity kúpnej sily. Najmä pri menších krajinách, akou je aj Slovensko, sa vypočítava na základe cien v hlavnom meste a nie naprieč krajinou, čo môže skresľovať konečné hodnoty.

Keďže sa však Pellegrini odvolal na existujúcu štatistiku Eurostatu a prieskum GLOBSEC-u, výrok hodnotíme ako pravdivý.