Nemecký súd skonštatoval, že únos vietnamského občana sa nemohol udiať bez súčinnosti slovenskej strany a nášho vládneho špeciálu, nevie však určiť, či sa išlo o vedomé alebo nevedomé konanie. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme preto ako nepravdivý.

Nemecký súd už v prvom rozsudku z roku 2018 nepochyboval o tom, že vietnamský občan Trinh Xuan Thanh bol unesený cez slovenské územie. Slovenská vláda to aj po vynesení rozsudku odmietala. Minister vnútra v čase únosu, Robert Kaliňák, sa na konci roku 2018, teda už po prvom rozsudku nemeckého súdu o celej záležitosti vyjadril ako o „vymyslenej kauze únosu.“

V tomto prvom rozsudku sa tiež pojednáva o tom, že Slovensko poskytlo Poliakom nepravdivú informáciu ohľadom účelu letu vládneho špeciálu zo Slovenska do Moskvy. Pôvodne bol účel zadefinovaný ako „preprava vietnamského ministra verejnej bezpečnosti“, takýto účel cesty však Poľsko odmietlo. Neskôr ho ministerstvo vnútra zmenilo na „pracovnú cestu Roberta Kaliňáka“, hoci sa Kaliňák na palube nenachádzal. 

Podľa nemeckej advokátky uneseného Thanha Kaliňák nehovoril pravdu o tom, že meno uneseného sa tesne po únose nenachádzalo v informačnom systéme Schengenu. 

V 2023 nemecký súd vydal nový rozsudok, v ktorom opätovane konštatuje, že únos sa udial a z účasti na ňom odsúdil druhého podozrivého.

Z rozsudku tiež vyplýva, že slovenské orgány a občania, konkrétne ministerstvo vnútra a vtedajší minister Kaliňák, sa na únose podieľali, či už vedome alebo nevedome. Súd presvedčilo viacero dôkazov. Minister vnútra s predstaviteľmi Vietnamu, ktorí nariadili únos, rokoval neštandardne krátko vo vládnom hoteli Bôrik, vláda poskytla Vietnamcom vládny špeciál a zavádzala Poľsko s účelom cesty, na stretnutí boli prítomní členovia vietnamskej tajnej služby. Súd vzal do úvahy tiež fakt, že bilaterálne stretnutie medzi slovenským ministrom vnútra a jeho vietnamským náprotivkom bolo zvolané mimoriadne narýchlo a vláda ho formálne schválila až následne.

Rozsudok obsahuje dôležitú pasáž, a síce „súd nezistil, že by členovia slovenskej vlády boli oboznámení s pozadím stretnutia.“

Z rozsudku sa teda nedá určiť, do akej miery mala slovenská vláda podiel na únose a či účasť na únose bola vedomá alebo nevedomá. Vyplýva však z neho, že Slovensko a jeho predstavitelia sa na únose podieľali. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.