Novovymenovanú vládu Ľudovíta Ódora čaká v najbližších týždňoch hlasovanie o dôvere parlamentu. Pokiaľ vláde nebude vyslovená dôvera musí, podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, predložiť do parlamentu vyrovnaný rozpočet. Ak naopak dôveru získa, tak sa na ňu bude vzťahovať Ódorom spomenutá výnimka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte z dielne vlády Ivety Radičovej. Zákon stanovuje sankcie pre prípad, že vláda dosiahne vysoké úrovne štátneho dlhu. Tie stanovuje v pomere dlhu ku HDP a v prípade prekročenia najvyššieho stropu musí vláda dokonca znovu požiadať o dôveru parlamentu. Strop “dlhovej brzdy” vychádza z Maastrichtských kritérií na vstup do eurozóny, aj z dlhodobých cieľov v rámci európskeho Paktu stability a rastu. 

Od roku 2018 sa výška sankčných pásiem znižuje o jeden percentuálny bod každý rok, tak aby od rozpočtového roku 2027 platilo najvyššie sankčné pásmo v rozmedzí 47-50 % HDP. Pre rok 2024 by teda mal platiť strop 53 %.

Ku koncu roka 2022 podľa Štatistického úradu SR a Eurostatu štátny dlh Slovenskej republiky zodpovedal výške 57,8 % HDP. Slovensko sa tak aktuálne nachádza v najvyššom sankčnom pásme. To pre vládu znamená, že musí na základe článku 12 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti predložiť Národnej rade vyrovnaný rozpočet.

Avšak na základe výnimky by z tejto povinnosti bola vláda na 24 mesiacov oslobodená pokiaľ by jej Národná rada vyslovila dôveru. Nová vláda totiž dostáva čas na konsolidovanie verejných financií a je chránená od najtvrdších sankcií zákona, akým je aj povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet.

Aktuálne sa v parlamente rozhoduje, či by novovymenovaná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora mala preložiť návrh štátneho rozpočtu už ku koncu augusta.