Guvernér Lotyšskej centrálnej banky Ilmars Rimševičs čelil v roku 2018 závažným obvineniam z korupcie. Podľa lotyšského protiikorupčného úradu si vypýtal úplatok vo výške 100 tisíc eur, za čo bol následne zadržaný políciou. Počas vyšetrovania mu Lotyšsko pozastavilo výkon funkcie, čím mu znemožnilo zastávať post člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB). 

Rimševičs obvinenia z korupcie odmietol a povedal, že je obeťou koordinovanej kampane niektorých lotyšských bánk, ktoré chcú podkopať autoritu centrálnej banky. 16. marca 2018 podal pred Súdny dvor žalobu proti rozhodnutiu pozastavenia výkonu jeho funkcie. Proti Lotyšsku potom túto žalobu podala aj ECB. Rimševičs a ECB v žalobách argumentovali, že členovia centrálnej banky môžu o svoju funkciu prísť iba v prípade, že sú usvedčení z trestného činu.

Európsky súdny dvor nerozhodoval o vine alebo nevine Rimševičsa, ale o tom, či je pozastavenie výkonu jeho funkcie guvernéra zákonné. V rozsudku Súdny dvor konštatoval, že: „dočasný zákaz vykonávať svoje funkcie uložený guvernérovi národnej centrálnej banky môže predstavovať prostriedok vytvárania nátlaku” (pdf, str. 9). Tým nepriamo poukázal na možnosť, že na guvernéra mohol byť pozastavením výkonu funkcie vytvorený nátlak.  Lotyšsko podľa súdu nemôže brániť Rimševičsovi vo výkone jeho funkcie, a to ani počas doby vyšetrovania a krajina nepredložila dostatok dôkazov na to, aby Rimševičs odišiel z funkcie ešte pred začatím súdneho procesu. 

Proces s Rimševičsom v Lotyšsku zatiaľ nie je ukončený, v novembri 2022 vydal Európsky súd pre ľudské práva rozsudok, podľa ktorého zatknutie Rimševičsa vo februári 2018 nebolo protiprávne.