Ústavní činitelia vo svojej funkcie často narábajú aj s utajovanými dokumentmi. Na oboznamovanie sa s týmito dokumentami je podľa zákona potrebná bezpečnostná previerka. Na to, aby svoju funkciu mohli plnohodnotne vykonávať aj ústavní činitelia bez bezpečnostnej previerky, pozná zákon inštitút osoby s osobitným postavením. Takéto osoby majú v rozsahu svojej funkcie právo na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Výrok Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivý.

Pôsobnosť štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam upravuje zákona o ochrane utajovaných skutočností. Podľa ustanovenia § 34 tohto zákona sa každý člen vlády vymenovaním stáva osobou s takzvaným osobitným postavením, na ktorú “sa nevykonáva bezpečnostná previerka”. Tento výklad potvrdzuje aj stanovisko ministerstva spravodlivosti spolu s podpredsedom vlády pre legislatívu, ako aj ministerstva vnútra. 

Ustanovenie sa začalo skúmať po tom, ako na mimoriadnom rokovaní výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) vystúpil šéf tohto úradu Roman Konečný. Podľa Konečného mal minister Mikulec 29-krát porušiť zákon tým, že sa neoprávnene oboznamoval s utajovanými dokumentmi zo zahraničia. NBÚ tvrdí, že na nahliadnutie do takýchto dokumentov je potrebný špeciálny certifikát udeľovaný na základe bezpečnostnej previerky, ktorú Mikulec nemá. Úrad preto dokonca podal na ministra trestné oznámenie. 

Minister však s interpretáciou úradu nesúhlasí. Podľa hovorkyne ministerstva vnútra ide o rozličný právny názor, či môže minister na základe postavenia člena vlády nahliadať do zahraničných utajených dokumentov.

Ako reakciu na toto obvinenie začala prezidentka zvažovať vymenovanie úradníckej vlády, ak by sa dokázalo porušenie zákona.