V 20. storočí po vývoji jadrovej bomby sa vyskytli prípady, kedy sa jadrová veľmoc zapojila do vojny a nakoniec z nej ustúpila ako porazená strana: vojna v Afganistane, kde pôsobili sovietske jednotky, a vojna vo Vietname, odkiaľ sa stiahli Američania. Od 2. svetovej vojny neboli jadrové zbrane použité v akomkoľvek konflikte, medzinárodné spoločenstvo vynakladá veľa úsilia na to, aby bolo použitie jadrovej zbrane vnímané veľmi negatívne. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že jadrovú veľmoc nie je možné poraziť konvenčne.

Vojna vo Vietname začala po oslobodení územia Vietnamu spod francúzskej koloniálnej nadvlády, ako začiatok vojny sa zvykne udávať aj rok 1955 alebo 1957. USA sa zapojilo do podpory Južného Vietnamu v 60-tych rokoch, najmä počas Kennedyho vlády postupne zvyšovalo počet jednotiek. Kvôli zmene domácej politiky stiahlo svoje ozbrojené sily v roku 1973 a konflikt skončil v roku 1975 prehrou spojeneckého Južného Vietnamu. 

V roku 1979 Sovietsky zväz začal inváziu do Afganistanu, ktorá viedla k dlhoročnej a neúspešnej vojne, ktorá oslabila Sovietsky zväz a prispela k jeho pádu. Sovietski vojaci opustili afgánske územie v roku 1989. Vojnu ukončili aj preto, že neúspechy na tomto území pomaly ničili sovietsku povesť.

Tvrdiť, že jadrové mocnosti nemôžu byť porazené, je zavádzajúce. Štáty, ktoré jadrové zbrane vlastnia, ich nepoužili od konca druhej svetovej vojny, navyše nikdy nečelili útoku na vlastné územie. Napriek tomu existujú príklady vojen, ktoré viedli konvenčne na území iných štátov a nevyšli z nich víťazne.