Najvyšší súd v roku 2021 prepustil Jaroslava Haščáka na slobodu, pričom konštatoval nedôvodnosť jeho väzby. Haščák sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý síce neuznal všetky jeho sťažnosti voči postupu slovenských inštitúcií, avšak konštatoval, že odpočúvaním bolo porušené jeho právo na súkromie. 

Spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka v rokoch 2005 a 2006 nahrala Slovenská informačná služba (SIS). Odposluchy nasadila do bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa podnikateľ stretával s rôznymi ľuďmi. Tieto nahrávky sa neskôr stali dôležitou súčasťou kauzy Gorila. Začiatkom decembra 2020 bol Haščák následne zadržaný a obvinený z korupcie a prania špinavých peňazí. Za úplatok 200-tisíc eur mal totižto získať nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky. 

Najvyšší súd v januári roku 2021 rozhodol, že „existencia väzobných dôvodov u obvineného nie je daná“ a Haščáka prepustil na slobodu. V auguste toho istého roku sa s rozsudkom stotožnil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a dodal, že bol podľa neho porušený zákon v neprospech Haščáka. Haščák sa neskôr obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Sťažoval sa na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy." 

Súd v Štrasburgu dal Haščákovi čiastočne za pravdu. ESĽP sa vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahovali aj na námietky Haščáka v tomto konkrétnom prípade. ESĽP v Haščákovom prípade konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (pdf, s.11), ktoré sa týkalo výlučne procesných pochybení pri nasadení informačno-technických prostriedkov SIS a uschovania analytických prepisov odpočutých rozhovorov SIS bez jasného zákonného podkladu. Časť sťažnosti, ktorá sa týkala práva na spravodlivé súdne konanie ESĽP vyhlásil za neprípustnú.