Paragraf 363 bol zavedený do slovenského právneho poriadku v roku 2004 novelou z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý. Je však nutné dodať, že do súčasnej podoby sa tento paragraf dostal až počas jednofarebnej vlády Smeru,  ktorý novelou značne rozšíril možnosti jeho uplatnenia. 

Paragraf 363 Trestného zákona umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť rozhodnutie prokurátora či policajta, ak ním bol porušený zákon. Do povedomia verejnosti sa dostal vďaka použitiu vo viacerých exponovaných kauzách. 

Generálny prokurátor cez tento mimoriadny opravný prostriedok zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane Vladimíra Pčolinského, Jaroslava Haščáka, Roberta Fica a  Roberta Kaliňáka, Petra Kažimíra či Martina Borgulu.  

Do slovenského Trestného poriadku bol tento paragraf zavedený novelou z roku 2004. Tú predkladal vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Rezort spravodlivosti v dôvodovej správe vysvetľoval, že tento paragraf má slúžiť na nápravu nezákonnosti v trestných stíhaniach. Novela bola schválená hlasmi 90 poslancov.

Zákon vo vtedy schválenej podobe stanovoval Generálnemu prokurátorovi presné hranice, kedy môže toto ustanovenie využiť. 

V roku 2015 nastala v paragrafe zásadná zmena. Jednofarebná vláda Smeru odstránila z tohto ustanoveniu pasáž, ktorá hovorila o tom, že generálny prokurátor môže tento paragraf uplatniť iba pre podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Táto novela tak značne rozšírili možnosti využitia tohto paragrafu, do rozmerov v akých sa používa dodnes.