Vojenský konflikt na Ukrajine začal v roku 2014 nelegálnym obsadením Krymu a vznikom separatistických republík na Donbase, ktoré Rusko priamo podporovalo. 24. februára 2022 spustilo Rusko inváziu na Ukrajinu. Dankov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Pozadie konfliktu sa datuje do roku 2013, kedy bola krajina na rozcestí svojho budúceho smerovania. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa pokúšal o prehĺbenie spolupráce s Ruskou federáciou, zatiaľčo väčšina Ukrajincov podporovala cestu európskej integrácie (.pdf. str. 10). V novembri 2013 odmietol Janukovyč podpísať asociačné dohody s Európskou úniou a namiesto toho sa rozhodol uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom. Toto rozhodnutie vyvolalo masové protesty, ktoré poznáme ako Euromajdan. Po týchto protestoch Janukovyč utiekol do Ruska, čo spôsobilo mocenské vákuum. 

Rusko medzitým využilo chaos v krajine na obsadenie a anexiu Krymského polostrova. Následne východoukrajinské regióny Doneck a Luhansk vyhlásili nezávislosť a začali bojovať proti ukrajinskej vláde. Tieto územia boli podporované Ruskom, ktoré poskytovalo vojenskú pomoc a podporu rebelujúcim separatistom. To vyústilo v ozbrojený konflikt, ktorý trvá dodnes. 

Väčšina krajín ale aj medzinárodné organizácie ako OSN a EÚ považujú Rusko v Krymskom konflikte za agresora. V marci 2014 Ukrajina požiadala o mimoriadne zasadnutie Rady bezpečnosti OSN s cieľom diskutovať o situácii na Kryme. V rámci tohto zasadnutia sa uskutočnilo hlasovanie o rezolúcii, ktorá by odsúdila ruskú anexiu Krymu. Keďže Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, rezolúciu zablokovalo. Podobné hlasovanie tak prebehlo na Valnom zhromaždení, kde anexiu Krymu odsúdila veľká väčšina krajín, proti ich bolo iba 11.

Andreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala.