V decembri 2022 vyšla štúdia s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky, ktorá bilancuje dopad zdravotnej politiky počas pandémie koronavírusu na mieru úmrtnosti na Slovensku. Štúdia konštatuje, že druhá a neskoršie vlny pandémie neboli sprevádzané adekvátnymi a včasnými protipandemickými opatreniami, v dôsledku čoho dosiahlo Slovensko počas pandémie výraznú nadúmrtnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V správe k štúdii sa uvádza, že v sledovanom období bolo podľa Štatistického úradu SR na Slovensku zaznamenaných celkovo o 26 786 úmrtí viac, než priemer v rokoch 2016 až 2019. (.pdf, s. 11) Metodológia od NCZI smeruje k údaju o 21 917 úmrtiach. (.pdf, s. 11) Rozdiel medzi obidvoma údajmi autori pripisujú nepresnostiam pri evidencii úmrtí alebo nadúmrtnosti spôsobenej nepriamymi dopadmi pandémie (.pdf, s. 37).

Autori v štúdii taktiež tvrdia, že ak by orgány činné v oblasti verejného zdravotníctva na Slovensku postupovali pri tvorbe opatrení proti šíreniu koronavírusu tak, ako to robili štáty s najnižšou mierou nadúmrtnosti, mohlo by na Slovensku umrieť približne o 21 000 ľudí menej (s. 70). Kritizovaný je predovšetkým postup vlády pri druhej a neskorších vlnách pandémie koronavírusu. Odvolávajúc sa na odborné publikácie autori konštatujú, že počas neskorších vĺn politici zasahovali do rozhodnutí odborných poradenských tímov, prípadne prijímali rozhodnutia na základe politickej, nie odbornej motivácie (s. 21):

„Jesenné mesiace roku 2020 boli ďalej plné chaotických rozhodnutí, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi (napr. predražené plošné testovanie antigénovými testami), politici zasahovali do odborných riešení (nevídané v iných krajinách EÚ s výnimkou ČR), vyostrovali sa aj viaceré politické spory.“