DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ján Richter

SMER-SD

Aj najvyšší vládni predstavitelia pán Matovič, pán Kollár a vtedy ešte pán Sulík sa vyjadrili, že to (referendum, pozn.) idú podporiť.

Krajniak a Richter na TA3 - 18.11.2022
Zavádzajúce

Z kontextu výroku nie je úplne jasné, o ktorom referende poslanec Richter hovorí. Strana Smer-SD prišla s dvoma referendovými iniciatívami a obe sa týkali možnosti skrátenia volebného obdobia vlády. Vzhľadom na podobnosť obsahu týchto iniciatív budeme pre potreby hodnotenia tohto výroku brať do úvahy rovnako vyjadrenia ohľadom oboch. Jediný, kto z menovaných vyjadril podporu iniciatíve Smeru aspoň potenciálnou účasťou, bol Richard Sulík, ten však tiež naznačil, že by hlasoval proti. Pri Igorovi Matovičovi sa dá hovoriť o súhlase so všeobecným inštitútom referenda, ku konkrétnej iniciatíve Smeru sa ale vyjadril rázne a odmietavo. Boris Kollár podobne vyjadril inštitútu referenda podporu, svojimi vyhláseniami sa však zasadzoval skôr o podporu prijatia zákona o skrátení volebného obdobia. 

Zo spomínaných predstaviteľov sa teda vyjadril najpozitívnejšie Richard Sulík. Ten sa dokonca povedal, že by referendum podporil svojou účasťou. Argumentoval pritom slabou účasťou a snahou podporiť inštitút referenda ako taký. 

„Ja určite k referendu pôjdem, lebo je to nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali”, vyhlásil Sulík v diskusnej relácii Na telo. 

Na margo výsledkov referenda Sulík potvrdil, že pokiaľ by bolo úspešné, tak poslanci za SaS zahlasujú podľa toho, čo ľudia v referende povedia, aj keď vyjadril obavy o nesúlade s ústavou.

Líder SaS sa kladne vyjadril aj k možnosti prijatia zákona, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia. Občania by podľa neho mali mať možnosť vstúpiť do výkonu funkcie vlády aj počas štvorročného obdobia, pokiaľ budú podmienky dostatočne prísne. 

Strana SaS sa napokon po odchode z koalície rozhodla, že podporí zmenu ústavy tak, aby umožňovala skrátiť volebné obdobie a tým vyvolať predčasné voľby. Novela Sas navrhovala, aby sa volebné obdobie nemohlo skrátiť referendom, ale len ústavným zákonom, na ktorom by sa dohodla kvalifikovaná väčšina poslancov národnej rady.

O zmenu zákona v oblasti skrátenia volebného obdobia sa usiloval aj Boris Kollár. K tejto téme sa dokonca rozhodol zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Kollár súhlasil, aby mali ľudia možnosť vyjadriť sa v referende, či chcú skrátiť volebné obdobie. Sme rodina preto navrhla upraviť ústavu tak, aby sa ústavným zákonom alebo referendom dalo rozhodnúť o páde vlády. 

Odmietavejší postoj k otázke referenda zaujal líder hnutie OĽANO Igor Matovič. Ten vyhlásil, že hnutie OĽaNO referendum nepodporí a odkázal tým na program strany. 

Napriek odmietavému postoju k téme referenda sa Igor Matovič vyjadril, že pokiaľ sa už podpisy vyzbierali, referendum by sa malo konať. Kritický bol najmä voči podnetu na preskúmanie ústavnosti referenda, ktoré považuje za nadprácu prezidentky Zuzany Čaputovej. 

Rázne odmietavý postoj zaujal líder obyčajných ľudí k možnosti schválenia zákona o skrátení volebného obdobia pričom si neodpustil ani invektíva k poslancom, ktorý by za takú zmenu hlasovali. 

Napriek tomu, že sa všetci menovaní vyjadrili, podporne k inštitútu referenda - teda, že pokiaľ boli zozbierané podpisy referendum by sa malo konať, ich vyjadrenia ku konkrétnej iniciatíve smeru boli skôr odmietavé. Slová poslanca Richtera o podpore preto hodnotíme ako zavádzajúce.

Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2022
success
error