Tvrdenie, že zavedenie aj minimálnej právnej úpravy partnerského súžitia párov rovnakého pohlavia na Slovensku povedie aj k legalizácii ich manželstiev a adopcií, pretože sa to tak stalo aj v Rakúsku, je zavádzajúce. V Rakúsku rozhodol Ústavný súd na základe ústavného článku zakazujúceho diskrimináciu, ktorý v našej ústave chýba. V slovenskej ústave je manželstvo jednoznačne definované ako zväzok muža a ženy.  Igor Matovič totižto vôbec neberie do úvahy rozdiely vo vnútroštátnej legislatíve medzi Slovenskom a Rakúskom. Navyše návrh strany SaS mal len veľmi málo spoločné s právnou úpravou registrovaných partnerstiev prijatou v Rakúsku. 

Takmer dekádu dlhý proces zavedenia manželstiev pre páry rovnakého pohlavia v Rakúsku začal zavedením právneho inštitútu registrovaných partnerstiev riadnym legislatívnym procesom v roku 2010. Popri ňom v Rakúsku existoval v občianskom zákonníku zakotvený inštitút manželstva definovaný ako zväzok medzi mužom a ženou. Keďže rakúska ústava obsahuje proti-diskriminačný článok, tak rakúsky ústavný súd po rokoch súdnych konaní rozhodol, že mať dve právne totožné inštitúcie v občianskom zákonníku a nedať jednej skupine obyvateľstva možnosť participovať na jednej z nich je diskriminačné. Takéto rozhodnutie bolo možné vďaka tomu, že zákon o tom, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, sa nenachádzal v ústave, ale bol jej podriadený.

Situácia na Slovensku je diametrálne odlišná, keďže v našej ústave sa priamo nachádza článok, ktorý definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou”. Ak by sme prijali zákon o registrovaných partnerstvách, bol by podriadený ústave. Ústavný súd by teda na Slovensku nemohol postupovať rovnako ako ústavný súd v Rakúsku.

Takisto je dôležité pripomenúť, že Igor Matovič rozpráva o registrovaných partnerstvách v kontexte debaty o návrhu zákona o partnerskom spolužití z dielne SaS. Tento návrh zákona nemá nič spoločné s vytvorením právneho inštitútu registrovaných partnerstiev, ktorý bol zavedený v Rakúsku. Návrh zákona o partnerskom spolužití, ktorý predstavila strana SaS koncom augusta, nevytvára právny inštitút partnerstva, ktoré by bolo registrované štátom, ale prichádza len s možnosťou upraviť niektoré životné situácie, ako sú majetkovo-právne vzťahy so svojím partnerom alebo partnerkou u notára.

Igor Matovič ďalej spomína, že zavedenie registrovaných partnerstiev by mohlo viesť ku povoleniu adopcií detí pármi rovnakého pohlavia a argumentuje príkladom Rakúska. Toto právo bolo ale taktiež udelené rakúskym ústavným súdom na základe vnútroštátneho práva, ktoré je iné ako na Slovensku a len ťažko sa dajú obe situácie porovnávať.

Začiatkom roka 2013 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že zakazovať homosexuálnemu partnerovi adopciu dieťaťa z predošlého zväzku ich partnera alebo partnerky, ale dovoľovať to heterosexuálnym párom, je diskriminačné. V nadväznosti na toto rozhodnutie rakúsky ústavný súd o pár mesiacov zrovnoprávnil LGBTIQ+ komunitu s heterosexuálmi a povolil im adopcie biologických detí z predošlých zväzkov ich partnerov a partneriek.

Ďalším prelomovým krokom na ceste k rovnoprávnosti bolo odstránenie zákazu adoptovať si deti napríklad z detských domovov, ktoré vstúpilo v platnosť v roku 2015. Opäť išlo o rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu, ktorý tento zákaz vyhodnotil ako diskriminačný na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach. Je nutné podotknúť, že žiadne z rozhodnutí rakúskeho ústavného súdu nebolo prijaté v dôsledku zavedenia registrovaných partnerstiev, ale v dôsledku dedikácie rakúskych ústavných sudcov dodržiavať proti-diskriminačné články ústavy a smerovať k vyššej rovnosti v rakúskej spoločnosti. Igor Matovič teda spojil dve na sebe nezávislé fenomény a prisúdil im kauzálny vzťah, aj keď tam žiaden nie je.