Nie je možné s presnosťou porovnávať cenu energií u nás a v Česku pretože koncová cena pre domácnosti závisí od viacerých faktorov (dodávateľ, spotreba, podpísaná zmluva, fixácia) a môže sa líšiť medzi jednotlivými domácnosťami. Relevantné štatistické porovnania sú publikované až s odstupom času. Je však faktom, že ceny energií stúpajú v celej Európe. Česká vláda preto predstavila viacero opatrení na boj s týmto rastom cien, medzi nimi aj jednorázový príspevok na dieťa vo výške cca 200 eur. Dôchodcovia si zase prilepšia vďaka valorizácii penzií alebo zvýšeniu dôchodku o 500 kč za každé vychované dieťa. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, kvôli nemožnosti relevantne porovnať ceny energií u nás a v Česku.

Porovnanie cien energií všetkých štátov v únii robí napríklad Eurostat, pre tento rok však nie je ešte k dispozícii. Posledné porovnanie cien za elektrinu a plyn uvádza Eurostat pre druhý polrok 2021. Tieto štatistiky za plyn hovoria, že Česi platili približne o štvrtinu viac ako my. Porovnanie cien elektriny zase ukazuje, že, Česi museli platiť o 16 % vyššie sumy ako my. 

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojom odhade na rok 2022 uvádza, že cena ročných platieb za elektrickú energiu pre českú domácnosť by mala byť približne 2x vyššia ako cena pre tú slovenskú. Dvojnásobne drahšiu energiu majú Češi aj v porovnaní Household energy price index z Júla tohto roku. Podľa tohto indexu platia obyvatelia Prahy za megawatthodinu až 40,89 € zatiaľčo obyvatelia slovenského hlavného mesta len 19,03.

Porovnať je možné aj maximálne ceny v oboch štátoch. Slovenská vláda podpísala memorandum so Slovenskými elektrárňami o zastropovaní cien elektriny. V tomto memorande sa elektrárne zaväzujú dodávať domácnostiam elektrinu za 61,21 eur (cca 1 500 Kč) za megawatthodinu bez DPH až do roku 2024. Oproti tomu vláda Petra Fialy zastropovala cenu elektriny na sume 6000 Kč (cca 243 eur) za MWh s DPH. V porovnaní výšky zastropovaných cien má tak Česko 4x vyššiu cenu zastropovanej elektriny, aj keď slovenské riešenie nie je zatiaľ schválené a do konečnej ceny nie je zahrnutá DPH ani ostatné poplatky.

Česká vláda na boj proti zvyšujúcim sa cenám predstavila veľký vládny balík pomoci, ktorý pozostáva z viacerých opatrení. Medzi týmito opatreniami sa nachádzajú: energetická podpora, príspevok na dieťa, valorizácia dôchodkov, príspevok na bývanie, príspevok na živobytie alebo mimoriadna okamžitá pomoc. V rámci jednorázovej pomoci schválila Česká vláda mimoriadny jednorazový príspevok vo výške 5 000 kč (cca 202 eur) na každé dieťa do 18 rokov. Finančná pomoc platí pre rodiny s príjmom do jedného milióna kč.

Nie je jasné, na čo presne odkazuje Boris Kollár v časti o podpore dôchodcom, pretože česká vláda k nim podnikla viacero opatrení. Je  možné, že má na mysli valorizáciu dôchodkov, ktoré sa tento rok v Česku valorizovali až trikrát. Prvé zvýšenie bolo priemerne o 805 Kč (cca 32 eur) druhýkrát sa dôchodcovia dočkali zvýšenia v priemerne o 1017 Kč (cca 41 eur) a tretie zvýšenie dôchodkov bolo vo výške 700 Kč (cca 28 eur). Česká vláda tak deklaruje, že sa tento rok v priemere dôchodky zvýšili o 2500 kč (cca 101 eur) a budúci rok by sa mali taktiež priemerne zvýšiť ďalších o 2500 kč (cca 101 eur) ročne. Okrem zvýšenia dôchodkov kvôli inflácii dostanú niektorí seniori od januára 2023 aj tzv. výchovné. Jedná sa o zvýšenie starobného dôchodku o 500 kč (cca 20 eur) za každé vychované dieťa tomu z rodičov, ktorý sa prevažne staral o dieťa. 

Pomoc od českej vlády by však celkovo byť vyššia, ako uvádza Boris Kollár. Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkela by jedna domácnosť mala dostať od vlády celkový príspevok až do 16-tisíc korún (cca 650 eur).