OĽaNO
Minister Sulík celý čas presviedčal aj Slovnaft, ale aj slovenskú verejnosť, že Slovenská republika bude mať 36 mesiacov na to, aby sa mohla pripraviť technologicky na spracovanie inej ropy … to prechodné obdobie je vlastne len osemmesačné, tzn, že Slovnaft resp. Slovenská republika môže brať ropu cez ropovod Družba, Ural, ruskú ropu len po dobu ôsmich mesiacov, zároveň v rámci tých ôsmich mesiacov môže Slovnaft exportovať produkty z tej ropy kdekoľvek, kde má trh a následne, a to si vybojovala už Česká republika a nie Slovensko, 10 mesiacov bude môcť vyvážať okrem Slovenskej republiky len do Českej republiky, tzn, že po ôsmich mesiacoch klesne produkcia Slovnaftu o 40 %, len na 60 % súčasnej kapacity.
Je pravdou, že minister Sulík ešte na začiatku mája vyhlásil, že síce podporuje zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ, ale bude požadovať prechodné obdobie pre Slovensko, a to na 3 roky.
Finálne odsúhlasenie šiesteho balíka sankcií sa uskutočnilo na summite Európskej rady na konci mája, kde Slovensko zastupoval premiér Eduard Heger.
Európski lídri sa dohodli na čiastočnom zákaze dovozu ropy a ropných produktov z Ruska, pričom Slovensko dosiahlo výnimku, ktorú Heger označil za „dobrú správu pre Slovensko.“
Podarilo sa vyrokovať (zatiaľ) časovo neobmedzenú výnimku pre dovoz ruskej ropy cez južnú vetvu ropovodu Družba, ktorou prúdi ropa aj na Slovensko a do rafinérie Slovnaft.
Avšak, spracovanú ruskú ropu a ropné produkty môže Slovnaft vyvážať na zahraničné trhy iba do februára 2023. Výnimku tvorí Česká republika, do ktorej môže exportovať ropné produkty až do konca roka 2023.
Od januára 2024 tak môže dodávať ropu a ropné produkty dovezené z územia Ruska iba na slovenský trh.
Táto skutočnosť ovplyvňuje výrobné a exportné kapacity Slovnaftu. Dodávky na slovenský a český trh tvoria 60 % produkcie slovenskej rafinérie, preto po februári 2023, tak ako povedal poslanec Gyimesi, klesne jeho výrobná kapacita o 40 %.
Vzhľadom k uvedenej argumentácii hodnotíme výrok ako pravdivý.