DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Boris Kollár

SME RODINA

Máme tu nejaké historické ukotvenie, sme tuná vznikli len pred tridsiatimi rokmi a vidíte už tunak máme aj susedov, ktorí proste snívajú o nejakom veľkom Maďarsku. Trianon 100 rokov, oni neoslavujú, oni smútia, kupujú si tunak nehnuteľnosti, vyčleňujú peniaze na kúpu pôdy, rozdávajú nám tuná pasy, ako že to nie je sranda.

Robert Fico a Boris Kollár - 22.04.2022
Pravda

Slovenská republika vznikla pred necelými tridsiatimi rokmi. Pred 102 rokmi po prvej svetovej vojne bola uzavretá jedna z povojnových mierových zmlúv - Trianonská mierová zmluva, ktorou víťazné mocnosti rozhodli, že Maďarsko príde o 70 % územia pôvodného Uhorska. Táto téma dodnes vyvoláva pocit krivdy u našich južných susedov. Maďarsko na Slovensku vykonáva mnohé netradičné aktivity, napríklad skupuje nehnuteľnosti. Tiež rozdáva občianstvo ľuďom mimo maďarského územia iba na základe citového vzťahu k Maďarsku. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.

Nezávislá, suverénna a moderná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, pričom Ústava SR bola prijatá 1. septembra 1992.

Pojmom „Trianon“ sa označuje Trianonská mierová zmluva, ktorú 4. júna 1920 podpísali víťazné krajiny s Maďarskom po prvej svetovej vojne ako súčasť Versaillského mierového systému. Táto zmluva definitívne uzatvára kapitolu rozpadu Rakúsko-Uhorska a upravuje hranice nástupníckeho štátu Maďarska. Jej následkom Maďarsko prišlo 70 % územia a 60 % obyvateľstva.

Niektorí Maďari vnímajú Trianon ako historickú krivdu a porážku pre ich národ a štát. Naopak, pre Československo znamenalo vytýčenie nových a jasne stanovených hraníc, ktoré boli riadne uznané medzinárodným spoločenstvom a garantované zmluvami.

Pri 70. výročí Trianonu maďarský parlament vyzval pripomínať si tento deň ako “deň smútku”, neskôr bol zákonom upravený na Deň národnej spolupatričnosti.

Najnovšiu kontroverziu vyvolal maďarský prezident Viktor Orbán v roku 2020, v ktorom spomenul nastolenie historickej spravodlivosti za Trianon.

Odmietanie Trianonskej zmluvy je tradičným naratívom vyskytujúcim sa v maďarskej politike, na ktorom panuje široký konsenzus. V Maďarsku sú prítomné aj iredentistické hnutia ako napríklad Maďarská garda.

Maďarská vláda minulý rok vyčlenila 400 miliónov eur na nákup pôdy v susedných štátov a to aj na Slovensku. Po intervencii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka však túto iniciatívu zastavila.

Čo však maďarská nezastavila je skupovanie nehnuteľností na Slovensku. O kúpe dvoch historických nehnuteľností informoval v lete 2021 server Korzár. Tieto a ďalšie investície financuje priamo maďarská vláda skrz súkromné nadácie.

Denník Pravda 9. apríla informoval o kúpe ďalšej nehnuteľnosti v Košiciach uskutočnenej maďarskou vládou.

Kollár argumentuje aj rozdávaním pasov, čím naráža na praktiky Maďarska, ktoré priznáva maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim v cudzom štáte iba na základe silnej citovej väzby na Maďarsko. Tieto praktiky sú v platnosti od roku 2010. Avšak, údaje o tom, koľko ľudí týmto spôsobom prišlo o slovenské občianstvo nie sú dostupné.

Na túto legislatívu reagovala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, ktorá nariadili zrušiť slovenské občianstvo osobe, ktorá získala občianstvo inej krajiny.

Slovensko najnovšie tento zákon vo februári 2022 upravilo. V súčasnosti umožňuje získať štátne občianstvo inej krajiny súbežne s občianstvom slovenským, avšak musí pobývať na území danej krajiny najmenej 5 rokov. 

V súvislosti s touto legislatívou sa v minulom roku stretol maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó s poslancom NR SR György Gyimesim, čo vyvolalo diplomatickú roztržku medzi Slovenskom a Maďarskom.

Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácií hodnotíme výrok ako pravdivý.

Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2022
success
error