Slovensko si vie zabezpečiť plyn aj z iných zdrojov, pri koordinácii s Európskou úniou by však alternatívne zdroje vedeli pokryť len niečo viac ako tretinu dodávok. V prípade odstavenia dodávok z Ruska, by Slovensko prišlo aj o príjmy za tranzit plynu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V roku 2021 malo Slovensko spotrebovať zhruba 5,1 miliárd metrov kubických plynu, rok predtým 5,2 miliárd. Na podobnej úrovni by sa spotreba mala pohybovať aj v najbližších rokoch.

Slovensko je z 85 % závislé od dovozu ruského plynu. Alternatívou tohto plynu je najmä skvapalnený plyn (LNG). S cieľom diverzifikácie zdrojov uzavrel SPP zmluvu na nákup LNG v objeme 80 miliónov metrov kubických. Jeden tanker skvapalneného plynu dokáže pokryť spotrebu Slovenska približne na týždeň. Ak by sa dodávky ruského plynu úplne zastavili, za rok by Slovensko potrebovalo nakúpiť 50 až 60 takýchto tankerov.

Slovensko však ako člen EÚ koordinuje dovoz strategických surovín s ostatnými členskými štátmi. Krajiny EÚ sa už dohodli na postupnom znižovaní závislosti od dovozov fosílnych palív z Ruska. Medzi dohodnuté kroky patrí zvyšovanie dovozov skvapalneného zemného plynu (LNG) a urýchlenie využívania obnoviteľných zdrojov. 

Dostupné kapacity takéhoto plynu by však v súčasnosti nestačili na pokrytie potrieb celej EU. Podľa Európskej komisie by mal plyn a skvapalnený zemný plyn (LNG) z krajín ako USA a Katar tento rok nahradiť viac ako tretinu dodávok, teda 60 miliárd metrov kubických zo 155 miliárd metrov kubických, ktoré EÚ dostáva ročne z Ruska. Do roku 2030 by mohlo pomôcť znížiť závislosť aj vyššie využívanie biometánu a vodíka.

Cez Slovensko sa ročne prepraví okolo 40 až 70 miliárd kubických metrov ruského plynu. Ročne inkasujeme za prepravu plynu približne 300 miliónov eur. V prípade odstavenia dodávok ruského plynu by štát o tieto zdroje prišiel.