Výrok hodnotíme ako pravdivý. Obidve udalosti boli v rozpore s medzinárodným humanitárnym  právom. Bezpečnostná rada OSN povolenie na ich vykonanie nevydala. 

Bezpečnostná rada OSN môže udeliť mandát na použitie vojenskej sily za účelom dosiahnutia mieru a bezpečnosti. Jej stálymi členmi, ktorí môžu akékoľvek rozhodnutie vetovať, sú USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína a Rusko.

V roku 1999 došlo k bombardovaniu Belehradu a ďalších srbských miest spojeneckými silami Severoatlantickej aliancie (NATO). Bezpečnostná rada označila konflikt v bývalej Juhoslávií za hrozbu pre bezpečnosť na Balkáne. Návrh rezolúcie však vetovalo Rusko a Čína, čo znemožnilo vojenský zásah. Pod vedením USA sa ale do leteckého útoku s názvom operácia Spojenecká sila pustilo NATO, postupne sa zapojili všetky členské krajiny.

Rozhodnutie o bombardovaní Juhoslovanskej zväzovej republiky padlo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. 

USA v marci 2003 zaútočila na Irak s cieľom zvrhnúť Saddáma Husajna, ktorého podozrievali y vlastníctva zbraní hromadného ničenia. Vtedajší prezident USA George W. Bush bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN spustil inváziu do Iraku pod názvom operácia Iracká Sloboda.

S informáciou o existencií zbraní hromadného ničenia prišiel v roku 2002 britská tajná služba. Zbrane hromadného ničenia sa však v Iraku nikdy nenašli.