Svetová energetická kríza v roku 2021 bola spôsobená viacerými príčinami, predovšetkým oživením globálnej ekonomiky po pandémie koronavírusu. Niektorí experti zaraďujú do príčin krízy aj zníženie dodávok zemného plynu z Ruska do krajín EÚ a Rusko po invázii na Ukrajinu a sankciách Západu ďalej zámerne manipuluje cenami plynu. Tvrdenie, že za nárast cien môže od jesene Vladimír Putin, je však zavádzajúcim, pretože nezahŕňa aj ostatne príčiny. 

Ceny zemného plynu v Európe prudko vzrástli, pretože krajiny sa dostali z karantény kvôli COVID-19. Dôvodom je zvýšený dopyt po celom svete, keďže krajiny reštartujú svoje ekonomiky a dostávajú sa z blokovania. Na zvýšenie cien mala vplyv dlhšia zima 2020-2021 a konkurencia v oblasti plynu z východoázijských krajín.

Jednou z príčin krízy je aj prechod na zelenú energiu: postupné ukončovanie ťažby uhlia a zlý rok pre veternú energiu viedli k zvýšenému dopytu po zemnom plyne.

Okrem toho Európa znižuje domácu ťažbu zemného plynu. Najväčší európsky producent zemného plynu, Holandsko, začal v roku 2018 postupne odstavovať svoje hlavné ložisko zemného plynu Groningen.

Existovali obavy, že Rusko by mohlo využiť krízu na lobovanie za uvedenie Nord Stream 2 do prevádzky tým, že nebude posielať viac zemného plynu do zásobníkov v Európe. Týmto spôsobom využívanie cien sa stalo geopolitickým nástrojom a prostriedkom nátlaku na EÚ.

Gazprom vtedy odmietol rezervovať kapacitu na prepravu plynu cez existujúce plynovody a prudko znížil dodávky. To vyvolalo u skupiny poslancov Európskeho parlamentu pochybnosti o "možnej úmyselnej manipulácii s trhom zo strany Gazpromu a možnom porušení pravidiel hospodárskej súťaže EÚ".

Podľa Eurostatu bolo Rusko v rokoch 2019 a 2020 najväčším vývozcom zemného plynu do Európskej únie a predstavovalo viac ako 43 % dovozu do EÚ.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uviedla, že ruský vývoz do EÚ sa oproti roku 2019 znížil a že "Rusko môže urobiť viac, aby zvýšilo dostupnosť plynu pre Európu a zabezpečilo naplnenie dostatočnej kapacity zásobníkov v rámci príprav na nadchádzajúcu zimnú vykurovaciu sezónu".

Niektorí odborníci však tvrdia, že Gazprom neporušuje zmluvy a musí dodržiavať 40-percentný podiel na európskom trhu, aby si zachoval konkurencieschopnosť systému.

23. marca 2022 po sankciách Západu vyhlásil Putin, že od nepriateľských krajín, čo zahŕňa Európsku úniu aj USA, bude prijímať platby za plyn len v rubľoch, čo na trhoch vyvolalo ďalšie 30-percentné zvýšenie benchmarkovej ceny plynu na trhoch. Toto zvýšenie však bolo krátkodobé v porovnaní s nárastom cien plynu od jesene 2021.

Zdroj: Trading Economics

Vyjadrenie Michala Šimečku z 12. 4. 2022:

1. „Tvrdenie o tom, že za nárast cien môže iba Vladimír Putin...“ Nárast cien plynu a ropy skutočne spôsobuje viacero faktorov, a tvrdiť, že zaň môže iba Vladimír Putin by bolo nesprávne – preto v citovanom výroku rolu iných faktorov nijako nevylučujem a zámerne nepoužívam kategorické formulácie ako „iba“, „len“ či „výlučne“.

2. Ak IEA povie, že Rusko môže urobiť viac pre zvýšenie dostupnosti plynu pre Európu (a teda zníženie jeho ceny), rozdiel medzi ich tvrdením a mojím tvrdením je štylistický, pričom výrok IEA by sme isto neoznačili za zavádzajúci. IEA volí diplomatický jazyk, ja volím jazyk politický, keďže pripisujem politickú zodpovednosť za zdražovanie Vladimírovi Putinovi. Označiť to za „Putinovo zdražovanie“ je vzhľadom na stav demokracie v Rusku z môjho pohľadu legitímne (https://freedomhouse.org/countries/freedom-world/scores).

3. Kým v čase uverejnenia Vami uvedených textov mohli existovať teoretické pochybnosti o tom, či Rusko zámerne manipuluje s cenami plynu – hoci existuje precedens prinajmenšom z plynovej krízy v roku 2009 – v čase vysielania relácie už Vladimir Putin ohlásil, že v rozpore s podpísanými zmluvami žiada platby za plyn v rubľoch, kvôli čomu ceny vyleteli o 30%.