Proces posudzovania pri rozhodovaní o zablokovaní konkrétnych webových stránok je tajný. Samotný Národný bezpečnostný úrad sa vyjadril, že nebude komunikovať podrobnosti o svojom postupe. Výrok teda nie je možné overiť z verejných zdrojov a hodnotíme ho ako neoveriteľný.

NBÚ vydal rozhodnutie na základe zákona prijatého v parlamente 25. februára, ktorým poslanci schválili vládny balík legislatívnych návrhov týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine. Jeden z návrhov sa týkal aj kybernetickej bezpečnosti a konkrétne možnosti vypnutia webstránok pri šírení škodlivého obsahu. Túto právomoc vykonáva štát práve prostredníctvom NBÚ.

„Za škodlivú aktivitu zákon považuje akúkoľvek činnosť, ktorá okrem iného zapríčiní šírenie závažných dezinformácií a iných foriem hybridných hrozieb.“

Proces posudzovania, ktorým NBÚ rozhodne o blokovaní konkrétnej webstránky je tajný. Nie je presne uvedený v rozhodnutí, prostredníctvom ktorého NBÚ zablokoval webstránku hlavnespravy.sk, a tiež sa o ňom nepíše v spomenutom zákone. NBÚ pritom vychádza aj z Koncepcie pre boj SR proti hybridným hrozbám (.pdf).

Portál Aktuality.sk sa snažil získať vyjadrenie samotného úradu, ten však nekomentuje svoj postup.

„Na otázku, či bude kritériom len šírenie lží, alebo sa bude prihliadať aj na zdroje financovania, Habara (pozn. hovorca NBÚ) odkázal, že úrad podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti nie je oprávnený komunikovať podrobnosti o výkone a svojich postupoch.

Informácie bude úrad získavať najmä od SIS, polície a vojenského spravodajstva. Všetky tri zložky deklarovali, že s NBÚ úzko spolupracujú a informácie budú dodávať. Keďže však ide o utajované skutočnosti, viac k tomu neprezradili.“

Nakoľko nie je možné overiť výrok z verejných zdrojov a postup NBÚ pri blokovaní webových stránok je tajný, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.

Juraj Šeliga nám k výroku dal 29. 3. stanovisko:
„Pojmy „šírenie závažnej dezinformácie“ a „iné formy hybridných hrozieb“ sa týkajú výnimočných situácií, a preto majú byť opatrenia NBÚ použité iba výnimočne. Je to zrejmé aj zo samotnej textácie zákona - nemôže ísť o hocakú dezinformáciu, ale len o závažnú, a musí ísť o jej šírenie. Taktiež v prípade hybridných hrozieb je zrejmé, že ide o hrozby, teda situácie ohrozujúce bezpečnosť. Ide o mimoriadne prostriedky pre mimoriadne situácie. 

 Považujem tieto situácie za presne a jednoznačne formulované. Obdobne považujem za jasný postup, akým dochádza k „vypínaniu“ webov. Najčastejšie sa v praxi s dezinformáciami a s hybridnými hrozbami stretáva polícia, SIS, vojenské spravodajstvo, prípadne iné služby. Ak počas výkonu ich právomocí vznikne podozrenie, že určitý web šíri závažné dezinformácie, postúpi vec na konanie na NBÚ. NBÚ vyhodnotí, či ide o dezinformáciu, či je závažná a či daný web túto dezinformáciu šíri. Obdobne postupuje aj pri iných formách hybridných hrozieb. Konieckoncov – NBÚ má vlastnú Koncepciu pre boj SR proti hybridným hrozbám (uverejnená na stránke NBÚ), ktorá súvisí aj s medzinárodnými prameňmi práva, ktoré sa venujú medzinárodnému koordinovanému boju proti hybridným hrozbám. Preto zavedenie pojmu „iné formy hybridných hrozieb“ nie je pre NBÚ ničím novým a je potrebné ho považovať za pojem jasný – teda NBÚ vie identifikovať čo je hybridná hrozba a aké sú jej rôzne formy. 

 Z tohto pohľadu považujem postup blokovania web stránok za jasný – ide o nástroj použiteľný v krajných prípadoch, pričom NBÚ vyhodnocuje či ide o šírenie závažnej dezinformácie, alebo či ide o inú hybridnú hrozbu. Toto moje stanovisko bolo povedané v kontraste so stanoviskami opozície, že blokovanie web stránok môže byť vykonané zo strany NBÚ kedykoľvek. 

 V kontexte mojej odpovede je, domnievam sa, zrejmé, že keď hovorím o „jasnom“ postupe, tak nemyslím na to, ako konkrétne koná NBÚ. Ale že je jasné podľa akých kritérií NBÚ postupuje, pričom táto jasnosť vyplýva z jasnej a presnej formulácie „šírenie závažných dezinformácií“ a z jasnosti pojmu „iných foriem hybridných hrozieb“, ktoré sú definované v samostatnom koncepčnom dokumente prijatom NBÚ."