Medzinárodný súdny dvor v roku 2007 uznal činy Slobodana Miloševiča z roku 1995 za akt genocídy voči menšine bosniackych moslimov. Svojim rozhodnutím z marca 2022 zamietol obvinenia Vladimíra Putina o ukrajinskej genocíde ruského etnika v Luhansku a Donecku. V týchto oblastiach pôsobia misie mnohých medzinárodných organizácií, ktoré nespomínajú možné akty genocídy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Genocídu definuje Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia ako “čin spáchaný v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú, jej usmrtením, s pôsobením ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch, úmyselným uvedením ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, opatreniami smerujúcimi, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí a násilným prevádzaním detí z jednej skupiny do inej.” Tento dohovor ratifikovalo 152 členských štátov OSN, vrátane Ruska a Ukrajiny.

Za genocídu v Juhoslávií sa považujú činy vlády Slobodana Miloševiča, ktorý v roku 1995 nechal zlikvidovať viac ako 7000 mužov a chlapcov, príslušníkov menšiny bosniackych moslimov. Masaker v Srebrenici Medzinárodný súdny dvor uznal za genocídu v roku 2007.

V kontexte súčasnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu a udalostí, ktoré jej predchádzali, ruský prezident Vladimir Putin obvinil Ukrajinu z páchania genocídy na etnických Rusoch v regióne Donbasu a Luhansku.

V separatistických republikách sledujú dianie nezávislé medzinárodné organizácie už od roku 2014. OSN sleduje dodržiavanie ľudských práv prostredníctvom Monitorovacej misie Úradu vysokého komisára pre ľudské práva.

Svoju misiu má aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá upozorňuje na systematické porušovanie ľudských práv či medzinárodného práva. Pravidelné správy dodáva aj Medzinárodný červený kríž, Human Rights Watch či Amnesty International. Správy o genocíde páchanej na ruskom etniku sa však v žiadnej správe týchto organizácií neuvádzajú.

Samotná Ukrajina požiadala Medzinárodný súdny dvor o preskúmanie možnej genocídy v Luhansku a Donecku na základe spomenutého Dohovoru o genocíde. Medzinárodný súdny dvor nepotvrdil Putinov naratív o genocíde a vyzval Rusko k okamžitému zastaveniu invázie, ktorú vyhlásil za nezákonnú v rozpore s medzinárodným právom.