Ukrajinský jazykový zákon vyvoláva kontroverziu a kritiku, neznemožňuje však nikomu na Ukrajine rozprávať inak ako po ukrajinsky, základné školy vzdelávajú aj v menšinových jazykoch vrátane ruštiny. Ochrana ruštiny je súčasťou ukrajinskej ústavy. Interpretáciu Roberta Kaliňáka preto považujeme za zavádzajúcu. Medzinárodné organizácie opakovane upozorňujú, že Ukrajina by mala prijať zákon o menšinách, ktorý zabezpečí dodržiavanie všetkých ich práv, ale neznamená to, že by ľudia na Ukrajine museli hovoriť len po ukrajinsky a nemohli používať svoj jazyk. 

Ukrajinská ústava v článku 10 hovorí:
„В Україні гарантується вільний розвиток, використання і захист російської, інших мов національних меншин України.”
V preklade:
„Ukrajina garantuje slobodný rozvoj, používanie a ochranu ruštiny a iných jazykov národnostných menšín Ukrajiny.”

Podľa sčítania obyvateľov Ukrajiny v roku 2001 bola ruština materinským jazykom 29,6 % obyvateľov a ukrajinčina 67,53 % obyvateľov . Podobné percentá ukazujú aj novšie prieskumy. Výskum Kyjevského sociologického inštitútu v roku 2019 ukázal, že v domácnostiach 28,1% Ukrajincov hovorí výlučne alebo väčšinou po rusky, 46 % Ukrajincov doma hovorí iba alebo najviac po ukrajinsky, a 24,9 % hovoria so svojimi rodinami obidvomi jazykmi.

Jazykový zákon sa stal predmetom sporov už v roku 2012, kedy prijala Ukrajina zákon, ktorý zaviedol tzv. regionálny jazyk - ak v oblasti hovorilo aspoň 10 percent obyvateľov menšinovým jazykom, mohli ho používať v úradnom styku. Ruština sa tak stala úradným jazykom v mnohých mestách a oblastiach. 23. februára 2014, deň po úteku bývalého prezidenta Viktora Janukoviča z krajiny, ukrajinský parlament tento zákon zrušil a do platnosti vstúpila predchádzajúca legislatívna úprava.

V roku 2017 prijala Ukrajina zákon, podľa ktorého je vzdelávanie na druhom stupni základných škôl možné len v ukrajinčine, uvedenie do praxe je zatiaľ posunuté na rok 2023. V materských a základných školách sa vyučuje v regionálnom jazyku.

Ukrajinský parlament prijal v apríli 2019 zákon, ktorého cieľom je zabezpečiť pôsobenie ukrajinčiny ako štátneho jazyka. Zákon presadzoval bývalý prezident Petro Porošenko a stihol ho podpísať pred koncom svojho mandátu, zatiaľčo nastupujúci prezident Volodymyr Zelenský zákon nepriamo kritizoval. Kriticky sa k nemu stavali aj Rusko a Maďarsko, ktoré ho označili za diskriminačný. Na problémy však poukázala aj Benátska komisia Rady Európy a upozornila, že nový zákon nevytvára rovnováhu medzi posilnením postavenia ukrajinčiny ako štátneho jazyka a právami menšín. Na možnú diskrimináciu menšín na základe tohto zákona upozorňuje aj organizácia Human Rights Watch.

16. júla 2019 vstúpila do platnosti prvá časť zákona, ktorým sa ukrajinčina stala štátnym jazykom, povinným na úradných dokumentoch, súdnych záznamoch a pracovných zmluvách. Ukrajinsky musia hovoriť úradníci, lekári v štátnych zdravotníckych zariadeniach, učitelia, sudcovia, poslanci. 

Nevzťahuje sa na súkromnú konverzáciu alebo náboženské obrady.

Opovrhovanie či ponižovanie ukrajinského jazyka je podľa tohto zákona trestné.

16. januára 2021 vstúpila do platnosti časť zákona, podľa ktorej musia poskytovatelia služieb, ako napríklad reštaurácie, osloviť zákazníka v ukrajinčine a používať ruštinu až na žiadosť zákazníka.

16. januára 2022 vstúpila do platnosti časť tohto zákona, podľa ktorého musia celonárodné printové médiá vychádzať v ukrajinčine alebo zároveň v ukrajinčine popri inom jazyku v rovnakom rozsahu. Neskôr toto budú musieť dodržať aj médiá regionálne.

Ukrajinské televízie musia mať 75 percent obsahu v ukrajinčine už od roku 2017, v praxi sa však tento zákon nevynucuje.

Benátska komisia odporučila Ukrajine, aby prijala čo najskôr aj zákon o menšinách, Zelenský v lete 2021 ohlásil, že sa takýto zákon pripravuje.