Nie sú k dispozícii nezávislo overiteľné dôkazy, na základe ktorých by sa situácia na Ukrajine dala označiť za genocídu. Útoky na civilné ciele spĺňajú definíciu zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, pri genocíde je však dôležitý aj zámer. Zatiaľ je príliš skoro, aby sa jednoznačne vyjadrili medzinárodné organizácie pôsobiace na Ukrajine a aby sa nezávislo overili informácie z centra diania. Výrok preto označujeme ako neoveriteľný.

Obvinenie, že Rusi páchajú na Ukrajine genocídu, vyslovil v prejave z 10. marca 2022 po bombardovaní nemocnice Volodymyr Zelenský. Starosta Mariupolu Vadim Boychenko rovnako označil bombardovanie mesta za genocídu. Poľský premiér Andzrej Duda na tlačovej konferencii spolu s viceprezidentkou USA Kamalou Harris povedal: „Je zrejmé, že Rusi na Ukrajine páchajú vojnové zločiny.” Dodal, že podľa neho invázia „má znaky genocídy - jej cieľom je zničenie národa.”

Genocídu definuje Dohovor OSN o  genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”. Nie je dôležitý len rozsah činu, ale posudzuje a preukazuje sa aj úmysel. Udalosťami v 20. storočí, ktoré sú označované ako genocída, sú masaker Arméncov Otomanmi v roku 1915, holokaust Židov, Rómov a iných skupínpočas druhej svetovej vojny, a vraždenie Tutsiov v Rwande v 90-tych rokoch. Medzinárodný trestný tribunál pre Juhosláviu za genocídu v Srebrenici v roku 1995 odsúdil Radovana Karadžiča. Odborníci tak označujú aj Holodomor, veľký umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v 30-tych rokoch.

Z genocídy v Kosove v roku 1999 bol obvinený Slobodan Miloševič, proces však bol ukončený Miloševičovou smrťou v roku 2006. Tribunál odsúdil jeho spolupracovníkov (vicepremiéra Nikolu Šainoviča, armádneho generála Nebojšu Pavkoviča a šéfa polície Sretena Lukiča) za zločiny proti ľudskosti v Kosove na 22 rokov väzenia, nie však za zločin genocídy.

Prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu Karim A. A. Khan otvoril 28. februára vyšetrovanie páchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. 38 krajín podalo podnet (.pdf) na údajné vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, tribunál sa preto bude zaoberať aj týmto obvinením. 

Bombardovanie civilistov a nemocníc či škôl na Ukrajine má znaky vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, zatiaľ však nie sú dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať zámer „úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”. 

Ruský diktátor Putin uverejnil v júni 2021 esej, v ktorej popiera existenciu samostatného a nezávislého ukrajinského národa, náznaky takéhoto úmyslu teda existujú. V prejave pred uznaním separatistických republík, ktoré predchádzalo napadnutiu Ukrajiny, z 21. februára povedal: „Modernú Ukrajinu vytvorilo Rusko, presnejšie povedané bolševické, komunistické Rusko. Tento proces začal po revolúcii v roku 1917, Lenin a jeho spoločníci to urobili veľmi drsným spôsobom: oddelili, odsekli časť historicky ruskej krajiny.”

OSN pravidelne informuje o civilných obetiach na Ukrajine, nemá však k dispozícii nezávisle overiteľné údaje z obliehaných miest. Momentálne preto nie je možné dostať sa k nezávislým informáciam overených z niekoľkých zdrojov z týchto miest. 

Vyjadrenie hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej zo 16. 3. 2022:
„Svetoví lídri demokratických krajín verejne odsúdili konanie Ruska, ktorým sú porušované medzinárodné práva. Útok na Mariupoľ označili viacerí svetoví lídri za spĺňajúci charakteristické znaky genocídy.”