DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Richard Sulík

SaS

To bola moja prvá opcia (vyjednávanie so slovenskými elektrárňami, pozn.), z môjho pohľadu najlepšie riešenie, ale tým, že sa nehýbali, tak sme spolu s Igorom Matovičom pristúpili k druhému najlepšiemu riešeniu. To je tá daň, ale nakoniec ja hovorím aj našťastie, k tej dani nedošlo a máme, máme dohodu, ktorú ja považujem za veľmi dobrú, lebo ľudia vedia, elektrina im nestúpne. Toto ja považujem v tejto dobe za veľmi dôležité a tých 500 EUR, čo som hovoril, keby si tie domácnosti dnes nakúpili na spotových alebo na formátových trhoch elektrinu na rok 23 a 24, tak platili by približne.

Sulík a Pellegrini v Na telo - 13.03.2022
Pravda

Sulík vo výroku hovorí o stratégiách, ktoré by mali občanom pomôcť so stúpajúcimi cenami energií. Pôvodný návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka hovoril o 50% dani zo zisku z jadrových elektrárni. Túto daň chceli prijať v skrátenom legislatívnom konaní. 

Daň mala do štátneho rozpočtu priniesť okolo 50 miliónov eur. Slovenské elektrárne však upozorňovali, že daň by vysoko prevyšovala očakávaný zisk spoločnosti. Podľa Denníka N, Slovenské elektrárne, ktorých  by sa dotkla táto daň ako jedinej spoločnosti, hrozili bankrotom, pretože musia splácať dlh súvisiaci s dostavbou Mochoviec. Dokonca hovorili aj o možnom zastavení stavby jadrovej elektrárne. 

Nakoniec sa však Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií a SE dohodli na zastropovaní cien elektriny. K zastropovaniu došlo na cene 61 EUR za megawatthodinu, hoci už dnes sa predáva na budúci rok za 140 EUR. Pomocou odhadovaných cien na roky 2023 a 2024 vypočítali minister Matovič a minister Sulík, že domácnosti by vďaka zastropovaniu mohli ušetriť 500 EUR za dva roky.

Richard Sulík tvrdí, že elektárne sa v rokovaniach “nehýbali”, avšak 14. februára hovoril o tom, že zo strany elektrární dostali protinávrh a v relácií  V politike sa 13. februára vyjadril, že so SE pri tvorbe návrhu zákona o dani nediskutoval.

Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2022
success
error