Od nástupu Matovičovej a neskôr Hegerovej vlády slovenský dlh verejnej správy narástol naozaj takmer o tretinu. Vláda dlh zvyšovala aj prostredníctvom štátnych dlhopisov, ktoré s úmyslom zmenšiť dopady pandémie vo veľkom nakupovala Európska centrálna banka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Dlh verejnej správy sa od roka 2019 zvýšil o 13,8 percentuálnych bodov - zo 48,1% HDP na 61,9% HDP koncom roka 2021 (.pdf, s. 41). Slovensko sa v období pandémie zadlžovalo aj predajom štátnych dlhopisov. 

S úmyslom zmierniť ekonomické dopady pandémie Európska centrálna banka v marci 2020 zaviedla núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP - pandemic emergency purchase programme). Ten stavia na programe nákupu aktív ECB z roku 2016.

Na základe PEPP-u ECB nakupovala v pandemickom období aktíva, najmä štátne dlhopisy, za približne 80 miliárd eur mesačne. V septembri 2021 prezidentka ECB Christine Lagardová oznámila, že pandemické tempo nákupu aktív bude postupne zmierňovať. ECB sa plánuje vrátiť k predpandemickej úrovni nákupu aktív, teda približne 20 miliárd eur mesačne.

ECB môže nakupovať štátne dlhopisy, avšak nemôže tak robiť na primárnom trhu, teda nakupovať ich priamo od členských štátov. Nakupuje ich na sekundárnom trhu od investorov po určení trhovej ceny. Podľa Národnej banky Slovenska sa na nákupe aktív podieľajú okrem ECB všetky národné centrálne banky.