Minister Sulík v tomto výroku popisuje, aké investície použila vláda Slovenskej republiky na naštartovanie ekonomiky ovplyvnenej pandémiou. Vzhľadom k špeciálnemu pandemickému systému kurzarbeit hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v najnovších údajov zverejnilo, že v rámci celej pomoci poskytlo viac ako 2,3 miliardy eur.  

Podľa údajov zverejnených Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v rámci opatrení na udržanie pracovných miest, v ktorých bol uplatnený aj kurzarbeit, k 20. decembru 2021 vyplatilo 2,3 miliardy eur. 

Samotný systém kurzarbeitu sa týka výlučne príspevkov štátu na mzdy zamestnancov (.pdf, s. 2), zatiaľ čo suma 2,3 miliardy eur zahŕňa aj príspevok pre SZČO. Ministerstvo práce SR však počas trvania pandémie Covid-19 predstavilo špeciálny režim kurzarbeitu, ktorý práve zahŕňa aj príspevky pre SZČO. 

Rovnako tak vzhľadom ku kontextu, v ktorom Sulík o výške investície hovorí, teda v súvislosti s ekonomickými opatrenia na zmiernenie dôsledkov pandémie, hodnotíme výrok ako pravdivý. 

Cieľom kurzarbeitu je udržanie pracovných miest (.pdf, s. 2). Ide o systém, ktorý zamestnancom skráti pracovný čas a zníži mzdu, pričom štát kompenzuje časť zníženého príjmu (.pdf, s. 2).

Ak by sme do úvahy brali iba investície, ktoré sa týkajú štandardného systému kurzarbeit, teda príspevku štátu zamestnávateľom na mzdy zamestnancom, išlo by o opatrenia 1, 3A a 3B. Z údajov vyplýva, že do týchto opatrení štát investoval 1,6 miliardy eur.

Kurzarbeit na Slovensku vláda zaviedla od 4. apríla 2020, v rámci tzv. „Prvej pomoci“ zamestnancom, podnikateľom a SZČO. Tieto opatrenia sa niekoľkokrát predlžovali. 

Od 1. marca 2022 bude systém skráteného času zavedený natrvalo ako nástroj na riešenie krízových situácii na trhu práce.

V minulosti bol systém kurzarbeit zavedený na Slovensku v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou v rokoch 2008 a 2009 (.pdf, s. 2).