Ukrajina sa v roku 1994 dobrovoľne vzdala jadrových zbraní výmenou za garanciu svojej nezávislosti a až do roku 2014, teda do napadnutia Krymu Ruskom, bola neutrálna. Interpretácia, že Rusko sa snaží zabrániť jadrovým zbraniam na Ukrajine a ponúklo jej neutralitu, ktorej odmietnutie viedlo k vojne, je zavádzajúca. 

Vladimír Putin povedal, že Rusko nemôže dovoliť Kyjevu získať jadrové zbrane a pripomenul, že je pre neho rovnako neprijateľný vstup Ukrajiny do NATO.  

Putin v príhovore vyhlásil, že Spojené štáty spolu s Ukrajinou tajne plánujú vrátiť jadrové zbrane do krajiny. Vo vyjadrení z dňa 21. 2. 2022 tiež dodal, že Ukrajina má v úmysle vytvoriť vlastné jadrové zbrane, no tiež to, že USA menia protiraketovú obranu na útočné zbrane a plánujú umiestniť jadrové zbrane práve na Ukrajinu.

Ukrajina však po odovzdaní jadrových zbraní v roku 1994 nemá ani základnú infraštruktúru na výrobu jadrového paliva. Vyjadrili sa aj USA, ktoré tvrdia, že nemajú v pláne umiestniť jadrové zbrane na Ukrajine. Putin sa však následne v utorok vyjadril, že nemôže ignorovať toto bezprostredné nebezpečenstvo. Tiež tvrdí, že ak Ukrajina spochybňuje memorandum, musí mať v úmysle získať práve jadrový arzenál. „Je len otázkou času, kedy sa Ukrajina dostane do NATO a stane sa kompetentnou pre potenciálne útoky na Rusko,” dodal Vladimir Putin.

Ukrajina vyhlásila neutralitu spolu s vyhlásením nezávislosti, v Deklarácii o štátnej suverenite Ukrajiny prijatej v júli 1990. Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky deklarovala svoj zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje vojenských blokov a rovnako neprijíma, nevyrába a nekupuje jadrové zbrane. Ukrajina následne získala svoju nezávislosť v auguste 1991.

V decembri 1991 hlasovala Ukrajina o nezávislosti, podporu vyhlásilo 90% voličov. Ukrajina sa tak stala nezávislým štátom. Ukrajina sa teda vďaka rozpadu ZSSR stala nezávislou a so sebou si odniesla aj tretiu najväčšou zásobou jadrových zbraní na svete.

V roku 1994 podpísala Ukrajina Budapeštianske memorandum, ktorým sa vzdala jadrových zbraní. Rusko, USA a Spojené kráľovstvo sa zaviazali rešpektovať jej suverenitu, nezávislosť a štátne hranice (s. 3). Pridala sa k signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Memorandum zaručovalo bezpečnosť Ukrajiny a potvrdilo povinnosť zdržať sa použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny. V prípade napadnutia a použitia jadrových zbraní pri útoku na Ukrajinu sa krajiny zaviazali, že sa obrátia na  Bezpečnostnú radu OSN, ktorá by zasiahla. (.pdf, s.4)

Ukrajina sa kvôli spomenutým zárukám v roku 1994 vzdala jadrových zbraní a poslala ich na demontáž do Ruska. Memorandum však neobsahovalo, čo bezpečnostná záruka so sebou obnáša, no v roku 2014 vstupom Ruska na územie Krymu bola porušená. 

Prezident Zelensky sa na konferencií v Mníchove 19. februára 2022 vyjadril, že Ukrajina niekoľkokrát požiadala o rokovania ohľadom Budapeštianskeho memoranda, ale že tentokrát to robí naposledy. Taktiež povedal, že pokiaľ nebudú rokovania viesť ku garancií bezpečnosti na Ukrajine, Ukrajina bude mať právo veriť, že Memorandum nefunguje.

Ukrajinský parlament v roku 2010 potvrdil neutralitu Ukrajiny, ktorá im bránila vstupu do NATO. Zrušenie neutrality schválil Ukrajinský parlament v decembri 2014 po anexii Krymu a vypuknutí vojny na Donbase, čím umožnil Ukrajine uchádzať sa o členstvo v NATO. Moskva rozhodnutie označila za nepriateľský akt. Neutralita Ukrajiny sa podľa poslancov ukázala ako neefektívna, pretože neutralita nezabezpečila bezpečnosť Ukrajiny a nezabránila nezákonnej anexií Krymu.  

V roku 2018 ukrajinský prezident Porošenko, tiež v reakcií na anexiu Krymu a vojnu na Donbase, zrušil tzv. zmluvu o priateľstve s Ruskom, podpísanú v roku 1997. V zmluve sa strany zaväzovali k vzájomnému rešpektovaniu územnej integrity a hraníc. K jej zrušeniu došlo nepredĺžením. 

V roku 2020 sa Ukrajina stala partnerským štátom NATO. S Aliancou mala vzťah “na mieru”, podobný vzťah majú s NATO-m napríklad Rakúsko či Švédsko ale aj Fínsko. Ukrajina tak môže napríklad  posielať svoje jednotky na misie či zúčastňovať sa cvičení. Nie je to sa však záruka prijatia do NATO. 

Podľa Pew Research Center malo v roku 2011 len 34 percent obyvateľov Ukrajiny priaznivý názor na NATO. V roku 2015 to už bolo 58 percent a v roku 2019 53 (.pdf, s. 9). 

Ruskí predstavitelia opakovanie hovorili o neutralite pre Ukrajinu ako spôsobe, ako vyriešiť krízu, ktorá vyústila k invázii 24. februára 2022.

Neutralita Ukrajiny, resp. jej nevstúpenie do NATO, bola jedna z požiadaviek, ktoré Rusko ešte v decembri 2021 adresovalo Spojeným štátom. Rusko okrem iného požadovalo, aby Ukrajina nevstupovala do NATO. Podľa slov ruského diplomata Konstantina Gavrilova bude Rusko trvať na tom, aby NATO verejne vyhlásilo, že odmieta prijatie Ukrajiny.

Od roku 2014 prebiehajú boje na Donbase so separatistami, ktorí sú podporované Ruskom. Od začiatku bojov medzi Ukrajinou a Ruskom prišlo o život viac ako 14 000 ľudí, z toho 3 000 boli civilisti zabití na oboch stranách línie. Ruské zastúpenie v OSN, ruský veľvyslanec v USA ale aj Vladimír Putin hovoria o genocíde či vyvražďovaní rusky hovoriaceho etnika, ktoré sa však nikdy nepotvrdilo. Podľa Guardianu však ruský dokument o údajnej genocíde hovorí o tisícoch mŕtvych a tvrdí, že civilné obete predstavujú genocídu rusky hovoriaceho obyvateľstva na Donbase. Medzinárodný trestný tribunál (ICC) otvoril po žiadosti 39 krajín vrátane Slovenska 2. marca vyšetrovanie páchania zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov vo vojne na Donbase a na Ukrajine. Ukrajina ani Rusko nepodpísali Rímsky štatút, ktorým by podliehali jurisdikcii ICC, Ukrajina však s jurisdikciou ICC a vyšetrovaním na svojom území v minulosti opakovane súhlasila.

Statusu krajiny bez jadrových zbraní sa v nedeľu 27. februára vzdalo Bielorusko, po hlasovaní v referende o zmene Ústavy, s ktorou súhlasilo viac ako 65 percent zúčastnených.