Slovensko a Maďarsko v súčasnej situácii vystupujú rovnako ako súčasť Európskej únie: podporujú Ukrajinu a nie sú neutrálni, nezapojili sa však aktívne do vojenského konfliktu. Maďarský premiér a minister zahraničných vecí odsúdili útok Ruska a vyjadrili solidaritu s Ukrajinou. Maďarsko odmietlo dodávky zbraní a vojenského materiálu na Ukrajinu, aj ich transport cez maďarské územie, ale podieľa sa na humanitárnej, finančnej a aj vojenskej pomoci Ukrajine prostredníctvom Európskej únie. Súčasnú vojnu na Ukrajine nemožno hodnotiť ako konflikt medzi USA a Ruskom, nakoľko USA vojensky nezasahujú, poskytujú pomoc v podobe zbraní, finančnej pomoci, humanitárnej pomoci  a zdravotníckeho materiálu. Nepodporili ani vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Preto celý výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Akt agresie voči Ukrajine začalo Rusko v skorých ranných hodinách 24. februára 2022, kedy prezident Vladimir Vladimirovič Putin osobne nariadil uskutočniť vojenskú operáciu.

Tento vojenský útok nasledoval po niekoľko mesačnom sústreďovaní vojenských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou. Len tri dni pred rozsiahlou vojenskou inváziou sa počty pohybovali okolo 190 tisíc vojakov.

Hneď na druhý deň, teda 25. februára, sa spustila vlna nových sankcií a obmedzení. Európska únia oznámila, že všetky krajiny spoločenstva sa dohodli na rozšírených sankciách, ktoré zmrazia európske aktíva prezidenta Putina, ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova, a tiež poslancov ruského parlamentu, Dumy.

Sankcie sa rozšírili aj na aktivity Ruska v ekonomickom, energetickom či dopravnom sektore. Tieto sankcie uvalila EÚ aj na Bielorusko, ktoré sa podieľa na vojenskej invázií na Ukrajinu.

Kroky zo strany EÚ pokračujú ďalej a takmer každý deň sú prijaté nové a ďalšie sankcie proti Rusku ako odpoveď na vojenskú agresiu voči Ukrajine. Jednou z nich je aj odpojenie Ruska a ruských bánk od medzinárodného platobného systému SWIFT.

V kontexte výroku Milana Uhríka o maďarskej neutralite je nutné zdôrazniť, že Maďarsko sa ako členský štát EÚ aktívne podieľa na schvaľovaní sankcií, teda súhlasí s ich uvalením na Rusko. Doslova môžeme povedať, že maďarskí predstavitelia „dvíhajú ruku“ za ich prijatie.

Uhrík mohol získať domienku o „neutralite Maďarska“ z vyhlásenia Viktora Orbána, ktorý ešte v deň invázie vyjadril presvedčenie, že Maďarsko musí zostať mimo vojenský konflikt a za najdôležitejší aspekt považoval bezpečnosť maďarských občanov. V prvej vete svojho vyhlásenia však Orbán jednoznačne povedal, že „spolu so spojencami z EU a NATO odsudzujú ruský vojenský útok.”

Rovnako sa 24. februára sa vyjadril minister zahraničných vecí Maďarska Peter Szijjártó, „naša (maďarská) pozícia je jasná. Stojíme za Ukrajinou, jej teritoriálnou integritou a suverenitou.“

Následne, 26. februára Orbán podporil odpojenie Ruska od systému SWIFT a označil súčasnú situáciu na Ukrajine ako „vojnu.“

Na rozdiel od Slovenska má Maďarsko odlišný postoj k dodávkam zbraní na ukrajinské územie. Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s dodávaním zbraní Ukrajine, najmä z dôvodu obavy, že by mohli byť použité proti maďarskej menšine žijúcej v pohraničí.

Podobne Maďarsko odmietlo aj presun zbraní cez svoje územie.

EÚ sa v nedeľu 27. februára vôbec prvýkrát zhodla na financovaní a nákupe zbraní pre Ukrajinu vo výške 500 miliónov eur. A s týmto rozhodnutím súhlasil aj maďarský minister obrany, napriek tomu, že prevoz zbraní cez maďarské územie odmietol.

Z uvedenej argumentácie tak môžeme jasne povedať, že Maďarsko neostalo neutrálne, podporilo Ukrajinu a výrok Milana Uhríka tak hodnotíme  ako nepravdivý. Rovnako prostredníctvom EÚ podporilo Ukrajinu Slovensko, jednoznačne nie sme neutrálni, nie sme však ani aktívnou súčasťou konfiktu. 

Nepravdivá je aj časť výroku, v ktorej sa Uhrík sa k súčasnej vojne na Ukrajine tiež vyjadruje v zmysle, že to je konflikt medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom.

Opäť, 24. februára Putin oznámil, že spustil útok na Ukrajinu. Krátko po Putinovom prejave sa objavili správy o výbuchoch v okolí miest vrátane Charkova na východe Ukrajiny a hlavného mesta Kyjev. Do popoludnia na Ukrajinu vstúpili ruské jednotky a tanky na troch frontoch: z Bieloruska na severe, z východu Ukrajiny a z juhu.

Spojené štáty odsúdili konanie Ruska ako nevyprovokovaný a neoprávnený útok ruských vojenských síl. Keďže však Ukrajina nie je členom NATO, USA a väčšina spojencov vylúčili, že by do krajiny vyslali vojakov, ktorí by pomohli pri obrane jej územia.

NATO ani USA na Ukrajine nemajú žiadne vojenské jednotky a neplánujú ich poslať ani v budúcnosti. Spojené štáty vopred vylúčili nasadenie vojenských síl na Ukrajine a dokonca po začatí konfliktu stiahli vojakov, ktorí v krajine slúžili ako vojenskí poradcovia a pozorovatelia.

USA dlhodobo vyhlasuje, že sa nechce do konfliktu zapojiť z obáv, že by to viedlo k väčšej eskalácii a svetovému konfliktu. Nepodporili ani vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

Napriek tomu, že Spojené štáty vylúčili svoje vojenské zapojenie do vojny, Ukrajine posielajú pomoc v podobe zbraní, finančnej pomoci, humanitárnej pomoci  a zdravotníckeho materiálu. Na znak odsúdenia ruskej agresie uvalilo mnoho krajín, vrátane USA, na Ruskú federáciu ekonomické sankcie.

Z uvedených dôvodov a opakovaných vyhlásení Spojených štátov o nezapojení sa priamo do bojov na Ukrajine, môžeme aj túto časť výroku europoslanca Uhríka hodnotiť ako nepravdivú.