SaS
Faktom je, že v roku 2014 to bola Ruská federácia, ktorá poslala najprv neoznačených mužíkov a potom už regulérne vojsko na Krym, anektovali túto časť Ukrajiny a potom sa vyvolal veľmi nebezpečný a veľmi nepríjemný konflikt (...), tam zomrelo 10 000 ľudí na ukrajinskom území.
Vo februári 2014 Ruská federácia (ďalej aj „Rusko“) anektovala Krymský polostrov, ktorý ukrajinská ústava označuje ako autonómnu republiku pod správou a zvrchovanosťou Ukrajiny. Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou vyústilo do ozbrojeného konfliktu s účasťou neštátnych aktérov, počas ktorého na Donbase zomrelo vyše 13-tisíc ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Po proruských demonštráciách prišli na územie Krymu 27. februára 2014 ozbrojení muži v maskovacích uniformách bez označenia; hovorovo nazývaní aj „zelení mužíkovia“. Následne začali obsadzovať administratívne budovy ako sídlo miestneho parlamentu, na ktorý vztýčili ruskú vlajku. Ich prítomnosť na Kryme sa rozšírila na vojenské základne, medzinárodné letisko či iné body strategického významu. Spočiatku ruské ozbrojené sily popierali svoju účasť, no v roku 2015 potvrdili, že išlo o príslušníkov ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU–Specnaz.
Referendum vyhlásené novovziknutou pro-ruskou vládou bolo pokusom o legitimizáciu pripojenia Krymu k Rusku. Uskutočnilo sa však za fyzickej prítomnosti vyššie uvedených ozbrojených jednotiek. Právne stanovisko Ústavného súdu SR pred Benátskou komisiou z roku 2014 konštatuje, že referendum na Kryme nebolo v súlade s ústavou Ukrajiny, ani s „európskymi demokratickými štandardmi.“ (.pdf, s. 6)
Na základe výsledkov referenda vyhlásil krymský zákonodarný zbor nezávislosť Krymu a zaslal ruskej vláde žiadosť o začlenenie k Ruskej federácii ako nový federálny subjekt. Po uznaní za federálny subjekt Rusko na polostrov vyslalo regulárne ozbrojené sily, ktoré prevzali kontrolu nad vojenskými objektmi a dopravnou infraštruktúrou. Tento krok znamenal narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, ktorá z územia stiahla svoje ozbrojené sily.
Právne názory akademikov označujú akt pripojenia Krymu k Rusku za anexiu. 100 štátov sa prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia (VZ) OSN uznieslo na podpore územnej celistvosti Ukrajiny, resp. odmietlo platnosť referenda na Kryme. Rezolúcie VZ OSN však nemajú všeobecnú právnu záväznosť pre jednotlivé štáty.
Na Ukrajine sa na jar 2014 rozpútal na Donbase ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a proruskými separatistami. Podľa informácii Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva predstavoval celkový počet obetí konfliktu na Ukrajine začiatkom roka 2020 približne 13-tisíc. Ukrajinská vláda v máji 2021 uviedla údaj o 14-tisíc mŕtvych.