Robert Fico správne konštatuje, že Dohoda o obrannej spolupráci uvádza, akú techniku, zariadenia a materiál môžu Spojené štáty americké doviezť do dohodnutých zariadení. Zavádza však tvrdením, že jediné, čo Spojené štáty povedia, je oznámenie o povahe a množstve dovezeného vojenského materiálu a zariadení.

Článok 1, odsek 3 totiž uvádza, že „Strany (SR a USA) alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú podľa potreby, najmenej však raz za rok, s cieľom zaručiť riadne vykonávanie tejto Dohody, a to vrátane podrobností o činnostiach.” (docx., s. 4)

Ďalej, v článku 4, odsek 1 nájdeme nasledovné vyhlásenie: „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky môžu ozbrojené sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál”) v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody. Strany alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú činnosti podľa tohto článku v potrebnom rozsahu.” (docx., s. 9)

Podľa tejto dohody na územie SR nie je možné tajne doviezť akýkoľvek vojenský materiál či zariadenie do dohodnutých zariadení (vojenské letiská Sliač a Myjava-Kuchyňa) bez informovania a konzultácie výkonných zástupcov strán zmluvy.

Pri záujme doviezť materiál či techniku do iných zariadení, ktoré nie sú súčasťou dohody musí byť uzavretá osobitná dohoda.

Argumentácia poslanca Fica o plnej kontrole USA nad dovezeným materiálom a technikou opomína preambulu dohody, ktorá znie: „uznávajúc, že pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov.”