Podľa Chicagského dohovoru o civilnom letectve aj podľa zákonov Slovenskej republiky musí každé vojenské lietadlo požiadať o povolenie na vstup, toto povolenie však môže mať aj podobu zmluvy, ako je Dohoda o obrannej spolupráci s USA, ktorá takýto článok obsahuje. Každé lietadlo sa v súlade s pravidlami leteckej prevádzky musí nahlásiť leteckej prevádzkovej službe, nejedná sa však o politický súhlas s preletom našim vzdušným priestorom. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.

Dohoda (.docx, s. 16) umožňuje lietadlám ozbrojených síl Spojených štátov prelet, tankovanie, pristátie a vzlet:

„1.  Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov. 

2. Lietadlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne sú oprávnené k preletu, k vykonávaniu tankovania počas letu, pristávaniu a vzlietaniu na území Slovenska. Na tieto lietadlá sa nevzťahujú poplatky za poskytovanie leteckých navigačných služieb vrátane traťových poplatkov a terminálových poplatkov. Okrem toho tieto lietadlá nepodliehajú letiskovým poplatkom vrátane poplatkov za pristátie, poplatkov za parkovanie a poplatkov za služby pre cestujúcich na letiskách vo vlastníctve a prevádzke štátu na území Slovenskej republiky.”

Chicagský dohovor je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944, ktorý upravuje podmienky, za ktorých môžu lietať a pristávať na Slovensku civilné lietadlá. Podľa článku 3 odseku c) nemôže štátne lietadlo, teda lietadlo vojenské, colné alebo policajné, preletieť vzdušným priestorom iného štátu alebo pristáť bez súhlasu vo forme špeciálnej zmluvy alebo iným spôsobom, v súlade s dohodnutými podmienkami.

Zákon o civilnom letectve rozdeľuje lietadlá na civilné a štátne. Štátne lietadlá sú definované ako „lietadlá vo vojenských službách alebo v policajných službách.” Podľa tohto zákona je možné povolenie na prelet upraviť medzinárodnou zmluvou:

„§ 3 Zvrchovanosť nad vzdušným priestorom

1. Slovenská republika má výlučnú a úplnú zvrchovanosť nad svojím vzdušným priestorom.
2. Vzdušný priestor Slovenskej republiky (ďalej len „vzdušný priestor“) je prístupný za podmienok ustanovených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.”

Podľa leteckej informačnej služby musí každé štátne lietadlo pri vstupe do krajiny žiadať o povolenie Ministerstvo zahraničia SR.

Pre Demagog.SK sa na takomto výklade zmluvy zhodujú Michal Onderčo, ktorý učí medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite v Rotterdame, a Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickei fakulta UK.

„Zmluva dáva možnosť lietadlam na prelet, vzlet, odlet a tankovanie. Toto povolenie sa nevymyká tomu, čo je bežné v iných obranných dohodách medzi USA a inými krajinami, takéto povolenie je relatívne normálne. Pokial USA majú možnosť používať vojenské základne, možnosť pristáť, vzlietnut a prelietat je relatívne pochopitelná,” uviedol Onderčo.

Mareček vysvetľuje: „Štátne lietadlá (ktorých podskupinou sú vojenské lietadlá ) potrebujú súhlas na vstup na štátne územie. Ods. 1 Dohody dáva oprávnenie štátnym (vojenským) lietadlám vstúpiť na územie SR a slobodne ho opustiť. Pri vstupe do vzdušného priestoru SR má štátne lietadlo ale povinnosť rešpektovať pravidlá bezpečnosti a premávky, teda je povinný ohlásiť sa a rešpektovať inštrukcie prevádzkovej služby, ako je vyhradený priestor letu atď., aby nedošlo ku kolízii s inými, najmä civilnými lietadlami.

Ods. 2 bližšie upravuje ods. 1, za akým účelom môžu štátne lietadlá USA vstupovať na územie SR - a síce na účely preletu (fly-over, čo znamená vstúpiť na územie a opustiť ho bez pristátia), tankovania počas letu (tzn. bez pristátia), pristátia a vzlietnutia.

Vojenské lietadlo má povinnosť ohlásiť sa aj s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a prevádzky.”