SNS
Príkladom oplašenia nám môžu byť kroky Merkelovej. Pred 10 rokmi sa rozhodla jej vláda zatvoriť atómové elektrárne. Nemeckí priemyselníci ju upozorňovali, že takmer tretina energie je v Nemecku z jadra. Nedala si povedať, skazu dokonala a dnes Nemecko takmer atómové elektrárne zatvorilo, no nemá však ani dostatočné množstvo energie. Mimochodom Francúzi práve chcú návrat k atómovej energii, ako nedávno vyhlásil Macron.
Jadrové elektrárne sa Nemecko rozhodlo zatvoriť po atómovej havárii vo Fukušime v roku 2011. V súčasnej dobe je v prevádzke z pôvodne sedemnástich elektrární šesť, ktoré vláda plánuje odstaviť do konca roka 2022. Alternatívou má byť elektrina z obnoviteľných zdrojov.
Diskusia o znižovaní výroby elektriny z jadra sa v Nemecku objavila už pred Fukušimou. Podiel jadrovej energie na celkovom výstupe začal klesať už v roku 2008. V roku 2010 tvorila jadrová energia takmer štvrtinu celkovej produkcie nemeckej elektriny. Zatvorenie elektrární v 2011 znížilo túto produkciu približne o tretinu (o 7 p.b. z 23 p.b.).
V roku 2019 sa Nemecko stalo importérom elektriny, pričom začal rásť aj import fosílnych palív. V súčasnej dobe výrazne zvýšilo dovoz elektriny z Poľska, najvýznamnejším dovozcom je Francúzsko.
Podľa Spolkového štatistického úradu (Destatis) sú hlavnými zložkami nemeckej energetiky obnoviteľné zdroje (35 %), hnedé uhlie (23 %) a jadrová energia (12 % ).
Vo Francúzsku pochádzalo v roku 2020 viac ako 67 percent energie z atómových elektrární. Emmanuel Macron v novembri 2021 oznámil, že krajina plánuje stavať nové atómové elektrárne.
Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže úplné zatvorenie atómových elektrární nespôsobí pokles celkového množstva elektriny vyrobenej v Nemecku o tretinu. Jadrová energia tvorila v roku 2010 pred haváriou v Japonsku necelú štvrtinu z celkovej produkcie nemeckej elektriny.