Richard Sulík hovoril, že zastabiliizuje ceny energií predĺžením zmlúv na porpodu obnoviteľných zdrojov a rozloží tak dotácie v čase. To vláda ja presadila. Rovnako presadila zaplatenie časti historického dlhu energetikom zo štátneho rozpočtu, čo by inak museli platiť spotrebitelia. Môže byť legitímna debata, či vláda a Richard Sulík robí dosť na zamedzenie zvýšenia cien energií, nesedí ale, že Sulík a) nedostál svojmu sľubu z novembra, ani že doteraz b) „sa nič nestalo”. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivé.  Ohlasovaná stabilizácia cien Minister hospodárstva Richard Sulík spolu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v novembri 2020 oznámil snahu o stabilitu cien energií. Chceli to zabezpečiť zmenou v zmluvách na podporu obnoviteľných zdrojov energie z roku 2010.  Ministerstvo s ÚRSO ohlásili plán na predĺženie tejto zmluvy o 10 rokov za podmienky zníženia výkupnej ceny od výrobcov.  Podpora výrobcov zelenej energie tvorí podľa rezortu 18 percent z koncovej ceny. Zároveň je časťou cenového mixu, ktorý vie štát ovplyvniť. Približne 40 percent z celkovej sumy tvorí podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) trhová, resp. burzová cena. Na ňu politici vplyv nemajú. Zvyšnú 60-percentnú časť tvoria distribučné poplatky, ale aj tarify a iné náklady kompenzujúce straty a cenu dodávok. Tie reguluje práve ÚRSO.  Vývoj cien energie 19. novembra 2020, v deň zverejnenia tlačovej správy, dosiahol vývoj ceny elektriny F PXE SK BL Cal-22 na Pražskej energetickej burze hodnotu 47,44 eur za megawatthodinu.  Od zostavenia Matovičovej vlády 21. marca do novembra 2020 bola táto cena relatívne stabilná. K 14. septembru je to však už 104,75 eur za megawatthodinu. Táto cena tvorí asi 40 percent celkovej ceny elektriny, ktorú platia spotrebitelia.  Podľa ÚRSO je za rastom cien elektriny na burzách vyššia cena ropy, zemného plynu a emisných povoleniek.   Opatrenia vlády / ministerstva Minister hospodárstva Richard Sulík predložil návrh zákona, ktorý má priniesť zníženie „ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky.” Štát tak ušetrí približne 70 miliónov eur a bude môcť splatiť historický dlh distribučným spoločnostiam. Návrh zákona parlament schválil 2. júna. Vláda taktiež presadila zaplatenie 180 miliónov eur „na podporu ekologických elektrární zo štátneho rozpočtu, ktoré by inak podľa platných pravidiel mali platiť spotrebitelia. Ide o dlh voči energetikom, ktorý predchádzajúce vlády tlačili pred sebou.”