DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Richard Sulík

SaS

Cena za elektrickú energiu pozostáva z dvoch zložiek, 1 je cena za samotnú elektrinu, tá je trhová, tú nevieme ovplyvniť, ale to je tá menšia časť. Tá väčšia časť je cena za distribúciu a tie distribučné poplatky máme jedny z najvyšších v Európe a to je vyslovene vďaka Robertovi Ficovi a strane Smer.

Ceny energií: Sulík a Blanár na Markíze - 23.09.2021
Pravda

Väčšiu časť ceny elektriny tvoria distribučné a tarifné poplatky. Slovensko patrí medzi štáty, ktoré ich majú pomerovo vyššie než je priemer EÚ. Časť týchto vysokých poplatkov ide na vrub kontroverznej podpory uhlia solárnych elektrární, teda rozhodnutí, ktoré urobili vlády Roberta Fica. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.  Z čoho sa skladá cena elektriny Konečná cena elektrickej energie pozostáva z viacerých zložiek. Približne 40 percent z celkovej sumy tvorí podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) trhová, resp. burzová cena. Na ňu politici vplyv nemajú. Zvyšnú 60-percentnú časť tvoria distribučné poplatky, ale aj tarify a iné náklady kompenzujúce straty a cenu dodávok. Tie reguluje práve ÚRSO.  Podľa údajov Eurostatu v prvej polovici roka 2019 zaplatili na distribučných poplatkoch viac len v portugalských, nemeckých a dánskych domácnostiach. Začiatkom roka 2020 sa Slovensko zosunulo na 8. miesto a z našich susedov si viac priplatili už len Poliaci. Sporné príplatky Z taríf štát platí aj dotácie pre uhoľné bane na Hornej Nitre. Dotáciu na výrobu energie z uhlia v ročnej hodnote okolo 120 miliónov eur schválilo ministerstvo hospodárstva za Ficovej vlády v roku 2015. Pomoc mala pôvodne trvať až do roku 2030, nakoniec skončí v roku 2023. Súčasťou tarify je aj podpora zelenej energie, ktorú v roku 2008 nastavovala Ficova vláda. Štát chcel zákonom podporiť novovybudované elektrárne z obnoviteľných zdrojov a garantovať im na 15 rokov výhodnú výkupnú cenu.  „...výrobcom zelenej energie sa z nich dopláca rozdiel medzi reálnou cenou elektriny na trhu a výkupnou cenou, ktorú im garantuje štát. V roku 2019 sa odberatelia (domácnosti a firmy) takto vo svojich faktúrach poskladali na podporu zelenej energetiky sumou 434 miliónov eur, vlani to bolo o 33 miliónov viac, teda 467 miliónov eur. K tomu treba pripočítať ďalších 116 miliónov eur na podporu pálenia domáceho uhlia, ktoré sa skončí v roku 2023,” píše sme.sk. Výber podporených elektrární bol však kontroverzný. „Prvé licencie na solárne elektrárne rozdával štát v roku 2009. Netransparentné výberové konanie organizovala štátna akciovka SEPS,” napísalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Za viacerými firmami, ktoré vtedy uspeli, sa podľa Centra objavili mená ako Jozef Brhel či Oszkar Világy.  Trend v roku 2013 konštatoval, že „rýchlosť, s akou boli záujemcovia schopní zareagovať, vzbudzovala dojem, že išlo o vopred dohodnutých uchádzačov.” Časť nákladov na projekt podpory zelených elektrární štát preniesol na tri pološtátne distribučné spoločnosti na západe, strede a východe Slovenska.  Politici a úrady však niekoľko rokov odmietal zvýšiť ceny energií, a teda aj TPS. Nemali tak z čoho distribučným spoločnostiam splácať náklady. Teraz peniaze od štátu žiadajú naspäť.  Dlh štátu voči distribučným spoločnostiam sa doposiaľ vyšplhal na 320 miliónov. Súčasná vláda sľúbila 180 miliónov z toho splatiť do júla 2021. Sulík má pravdu, keď vinu (za vysoké tarifné poplatky) pripisuje Ficovi. Jeho prvá vláda zaviedla dotácie na solárne elektrárne, ktoré dala zaplatiť spotrebiteľom v cenách elektriny. Ficove vlády zároveň predlžovali podporu baní na hnedé uhlie, ktorú dali rovnako zaplatiť spotrebiteľom. Ľudia to vtedy veľmi necítili, lebo sa zároveň znižovala cena elektriny na burze. Bolo však otázkou času, kedy sa vývoj na burze otočí. Raz musel prísť moment, v ktorom sa Ficove extra poplatky stretnú s drahou elektrinou na burze,” píše Denník E.

Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2021
success
error