Plán obnovy pripravovali do veľkej miery úradníci podľa kritérií Európskej komisie, rozdelenie peňazí a dôraz na jednotlivé témy je však aj výsledkom rokovaní vedenia ministerstiev a koaličných strán. Keďže tvrdenie Ladislava Kamenického budí dojem, akoby úradníci Ministerstva financií (len) plnili (všetky) požiadavky Európskej komisie, akoby do tvorby plánu nezasahovali politici a akoby Slovensko nemalo slobodu a manévrovací priestor pri dôraze na aktivity a rozdelenie peňazí, hodnotíme ho ako zavádzanie.  Plán obnovy je balík opatrení a reforiem, ktoré budú krajiny Európskej únie realizovať do roku 2026. Odporúčania a podmienky dáva pre nich Európska komisia. Slovensko má na zaslanie finálnej verzie plánu čas do konca apríla 2021. Schválenie Európskou komisiou je viazané na splnenie viacerých kritérií. Patria medzi ne „súlad so špecifickými odporúčaniami pre Slovensko za rok 2020 a za rok 2019 (CSRs), príspevok k zvýšeniu potenciálu rastu HDP, príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku (37% z celkovej alokácie), prechod na digitálnu ekonomiku (20% z celkovej alokácie), dlhotrvajúci efekt, uveriteľné a obhájiteľné nacenenie, koherentnosť plánu, dôsledný projektový manažment a dôveryhodný implementačný systém.” Na návrhu Plánu obnovy pracovalo osem tímov, riadili ich odborníci z Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií, Útvaru hodnoty za peniaze, ľudia, ktorí pracovali pre Eduarda Hegera v Ekonomickom krízovom štábe či bývalí členovia permanentného krízového štábu.  Rozdelenie peňazí na jednotlivé témy a rezorty bol okrem požiadaviek Európskej komisie aj výsledkom rokovaní vedení ministerstiev a koaličných strán.