Neexistuje štúdia, ktorá by spoľahlivo a s všeobecným prijatím vedeckej obce preskúmala a zistila vplyv plošného testovania na nárast úmrtí na ochorenie covid-19 na Slovensku. Dostupné štúdie, o ktorých metodológii a záveroch vedú vedci debaty, však ukazujú skôr opačným smerom - že plošné testovanie šírenie vírusu a teda aj úmrtia znižovalo. Keďže však nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé vedecké závery o spojitosti plošného testovania a nárastu úmrtí na covid-19, hodnotíme tvrdenie Roberta Fica ako neoveriteľné.  Infektológ Pavol Jarčuška v súvislosti s plošným testovaním uviedol, že „akákoľvek mobilita môže byť spojená s vyšším rizikom dovlečenia nákazy, zvlášť v hromadných dopravných prostriedkoch.“ Cesta na test však nebola a nie je jedinou výnimkou zo zákazu vychádzania.  Podľa štúdie, ktorá vyšla v časopise Science a ktorej spoluautorom bol aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Pavol Jarčuška, malo plošné testovanie „podstatný” efekt na znižovanie šírenia koronavírusu.   Matematik Richard Kollár z Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že čísla infikovaných mierne klesali už pred testovaním, a to aj vďaka nariadeniu o zatváraní podnikov, škôl a zákaze zhromažďovania viac ako šiestim ľuďom.  Iná štúdia ekonóma Martina Kahanca prišla podľa vyjadrenia pre DenníkN k záveru, že „druhé kolo plošného testovania aj so súvisiacimi opatreniami – ako bola karanténa pozitívnych prípadov – viedlo k zlepšeniu epidemickej situácie.” Ak by plošné testovanie bolo hlavnou príčinou zhoršenia epidemiologickej situácie, v krajinách, ktoré takto netestujú, by situácia mala byť výrazne lepšia.  Vysoké počty úmrtí po prepočte na hlavu však malo aj susedné Česko a Maďarsko, kde plošné ani pravidelné testovanie nemajú. V Portugalsku plošné testovanie tiež neprebiehalo, napriek tomu bolo chvíľu aj ono na prvom mieste v počte úmrtí.