Podľa Európskej komisie patrí udržanie zamestnanosti medzi dôležité ciele plánu obnovy členských krajín. Napriek tomu, že priamo na túto oblasť nepôjde väčšina peňazí z tohto balíka, vytváranie pracovných miest súvisí aj so zvyšnými oblasťami podpory. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme na jeho priznané pochybnosti ako ešte pravdivé.  Dňa 18. decembra 2020, Predsedníctvo Rady EÚ a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o rozpočte a ozdravnom Pláne obnovy Európskej Únie (Recovery and Resilience Facility - RRF). Granty a pôžičky vo výške 672,5 miliárd EUR budú k dispozícii na financovanie vnútroštátnych opatrení zameraných na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie. Podľa najnovšej dohody, obnova Európskej únie a jej členských štátov má byť dosiahnutá podporou opatrení, ktoré sa týkajú šiestich hlavných oblastí, tzv. pilierov (.pdf, s. 6, body 6-6f). Vytváranie nových pracovných miest a podpora zamestnanosti spadá pod oblasť inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tiež oblasť sociálnej a územnej súdržnosti. Na základe dohody musí najmenej 37 % pridelených prostriedkov každého plánu podporovať tzv. zelený rast a klímu (environmentálne prospešné reformy) a najmenej 20 % digitálnu transformáciu. Zvyšok prostriedkov sa má prerozdeliť do štyroch oblastí, ktoré sa zameriavajú na znižovanie sociálnej a územnej nerovnosti, podporu hospodárskej súdržnosti, zlepšenie pripravenosti na krízu a investície do vzdelávania. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „je pravda, že udržanie zamestnanosti patrí medzi dôležité ciele, ktoré by mali byť súčasťou plánov obnovy jednotlivých členských štátov.” Podľa ZEK majú plány obnovy krajín vychádzať zo štyroch zásad „identifikovaných v minuloročnej stratégii udržateľného rastu – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita.”