Plošné testovanie (celej) populácie skúšalo okrem Slovenska ešte Rakúsko, prinajmenšom v prvom kole bol však jeho charakter iný než u nás. Británia tiež testovala dobrovoľne a nie na celom území. Plošné testovanie ako nástroj každopádne nie je štandardom a rozhodne ho nevyužívajú „všetky” krajiny. Keďže Boris Kollár porovnáva charakterom iné plošné testovania a preháňa, keď hovorí o využívaní tohto nástroja „všetkými” krajinami, čím skresľuje skutočný obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. Prvé kolo testovania Rakúšania spustili v decembri, inšpiráciou im bolo Slovensko. Testovanie bolo dobrovoľné a rozložené do dlhšieho časového obdobia. Pozitívny výsledok úrady potvrdzovali PCR testom, vo Viedni bol spojený s dohľadávaním kontaktov.  Keďže sa v prvom kole prišlo otestovať menej ľudí, než štát čakal, rozmýšľal o motivačnom systéme pre občanov.  Januárové kolo testovania už Rakúsko označovalo ako nepriamo dobrovoľné. Negatívny výsledok totiž znamenal priepustku z lockdownu do obchodu či na stretnutie s inou domácnosťou. Odborníci dlhodobo upozorňujú na to, že plošné testovania sú efektívne len v ohniskách nákazy.  Plošne testovalo aj mesto Liverpool, v novembri spustilo pilotný projekt. Obyvatelia sa mohli prísť v priebehu týždňa nechať otestovať dobrovoľne. Neskôr Anglicko plošne testovalo v 66 oblastiach, aktuálne zvažuje ďalšie kolo v ohniskách možnej novej mutácie z Juhoafrickej republiky.  Plošné testovanie skúšali aj niektoré mestá v USA. Slovenské plošné testovania boli de facto povinné. Neúčasť totiž so sebou niesla nevýhody.