Vyhlásenie núdzového stavu malo za následok sprísnené sadzby aj pri trestných činoch, ktoré nesúviseli s pandémiou. Parlament to opravil až po dvoch týždňoch. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé  Núdzový stav platí od 1. októbra na obdobie 45 dní na (koronavírusom) postihnutom území Slovenska - teda v praxi v celej krajine.  Premiér Igor Matovič uviedol, že zvýšené trestné sadzby počas núdzového stavu sa majú týkať len skutkov, kde je príčinná súvislosť priamo s pandémiou.  Trestný zákon považuje núdzový stav za krízovú situáciu, počas ktorej za niektoré trestné činy hrozia prísnejšie tresty. Na túto skutočnosť upozornila na svojom facebooku aj Polícia SR. Napríklad v prípade vraždy hrozí vinníkovi za normálnych okolností 15 až 20 rokov väzenia, za krízovej situácie je to 25 rokov alebo doživotie.  Zákon hovorí, že páchateľ sa počas krizovej situácie takýmto spôsobom „potrestá” - nie „môže potrestať”.  Podľa usmernenia Generálnej prokuratúry by mali príslušné orgány individuálne posudzovať trestné činy spáchané v čase núdzového stavu. Mali by skúmať najmä, či bol ten-ktorý trestný čin spáchaný na mieste, na ktoré sam vzťahuje núdzový stav. Na tieto sprísnené sadzby pri trestných činoch, ktoré nemusia nutne súvisieť s koronavírusom, upozorňovali viacerí právnici. Parlament ho opravil až v polovici októbra pozmeňujúcim návrhom k inému zákonu.