Ekonómovia sa nezhodujú na otázke resp. miere vplyvu minimálnej mzdy na zamestnanosť. Nie je však pravdou, že a) nikto b) relevantný nepotvrdil, že (nejaký, hoci aj malý) vplv výška minimálnej mzdy na zamestnanosť má. Dôkazom sú slovenské štátne inštitúcie. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé. Analytici Ministerstva financií hovorili v roku 2016 o „malom” vplyve zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť.   „Na základe analýzy mikrodát z ostatného desaťročia sme odhadli, že medziročný nárast minimálnej mzdy o 5 percent by zvýšil riziko straty práce pre zamestnancov blízko minimálnej mzdy o 1 p.b. oproti zamestnancom nad úrovňou minimálnej mzdy,” uviedli.  Expertný tím štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v štúdii z roku 2017 uvádza, že „po celom svete máme dostatok erudovaných odborných analýz vychádzajúcich z empirických poznatkov a zisťovaní, ktoré dokazujú, že minimálna mzda a jej rozumné zvyšovanie nemá negatívne dopady ani na ekonomický rast, ani na zamestnanosť.” Zároveň však pripúšťa, že „môže byť legitímnou obava v niektorých odvetviach o stratu konkurenčnej schopnosti.” Odborníci INESS-u v zhrnutí svojej štúdie z roku 2013 uvádzajú, že „minimálna mzda spôsobuje nárast nezamestnanosti”, na čom sa podľa nich „zhoduje (...) väčšina ekonómov.” Analytici Ministerstva práce v roku 2011 prišli k záveru, podľa ktorého „kauzalita naznačuje, že minimálna mzda má vplyv na celkový počet zamestnancov, ako aj na počet zamestnancov v jednotlivých skupinách...”