Zákon, ktorý spomína Peter Žiga, neriešil eKaranténu (tá funguje na inom princípe) - ale zber dát od mobilných operátorov bez súhlasu súdu. Ústavný súd ho navyše nezrušil - len pozastavil jeho účinnosť, dokým by nerozhodol o merite veci. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako nepravdivé. Prvý prijatý zákon 25. marca - na prvej riadnej schôdzi s programom - parlament na začiatku schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dal štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona mal Úrad verejného zdravotníctva môcť spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie.  Úrad však mal môcť zbierať dáta (o.i. aj lokalizačné) aj neanonymne, a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu.  Pravdepodobne malo ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaní na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu.  Mobilní operátori by tieto údaje museli poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ by ich mohol zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020.  Zákon sa však netýkal tzv. eKarantény - teda nahradenia povinného pobytu v štátnom zariadení za domácu karanténu pod dohľadom mobilnej aplikácie. Aplikácia eKaranténa neposiela údaje o polohe mobilu Úradu verejného zdravotníctva, posiela mu iba informáciu o porušení karantény. Navyše, tento proces funguje na inom princípe - nie cez žiadosť u mobilného operátora (funguje aj pri zahraničných SIM-kartách). Údaje sa o zariadení sa automaticky odstránia po 21 dňoch. Ůstavnosť zákona Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatú časť zákona vlády Igora Matoviča, ktorá mala štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona. Skonštatoval, že „časť pozastavenej právnej úpravy nebola dostatočne určitá, pretože umožňovala štátnej moci spracúvať osobné údaje bez toho, aby bol jednoznačne vymedzený účel takého spracúvania a spôsoby nakladania s osobnými údajmi.” V ďalšej časti zase sudcom zasa „chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov.” Námietky sudcov však - rovnako ako napadnutá časť zákona - nesúviseli s eKaranténou. O tom, či boli ustanovenia skutočne protiústavné, mal súd rozhodnúť v samostatnom konaní. 18. mája však parlament prijal zmenu zákona, ktorá pôvodné podmienky zmenila. V konaní pred Ústavným súdom platí, že ak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci, Ústavný súd konanie zastaví - a to sa stalo aj v prípade tohto zákona.